Denník N

Niet nikoho, kto by sa proti SNS postavil

Danko môže byť koaličným partnerom vďačný: bezpečnostnú stratégiu máme i nemáme a Rusko je i nie je hrozba. 

Príbeh prípravy a dlhodobo odkladaného schvaľovania bezpečnostnej a obrannej stratégie ukazuje, že napriek maske konsenzu nie je vládna koalícia jednotná v niektorých základných bodoch našej zahraničnej politiky. Neprekvapuje, že hlavný problém vytvára SNS, ale ani zvyšné dve strany ho nijako neriešia.

To, že predstavitelia SNS zámerne zľahčujú ruskú hrozbu, o Moskve sa vyjadrujú akože neutrálne („Musíme udržiavať dobré vzťahy so všetkými.“) a, naopak, chyby hľadajú najmä u spojencov („A čo Kosovo?“), je v súlade s viac ako štvrťstoročnou politikou strany. To, že SNS pod vedením Andreja Danka na chvíľu pôsobila dojmom všeobecne prijateľného partnera a podpísala program, v ktorom sa vláda jasne prihlásila k našim západným spojencom, na tejto podstate nič nemení. SNS už iná nebude a vždy bude hľadať spôsoby, ako v mene slovanskej vzájomnosti či iného bludu ulahodiť Kremľu.

Kým Dankove výlety do Ruska by sa s prižmúrením oboch očí dali považovať len za detinský výstrelok, dlhodobé blokovanie prijatia strategických dokumentov môže mať v budúcnosti vplyv na oficiálnu politiku štátu a na jeho dôveryhodnosť v očiach partnerov. Je fajn, že nestrácame zo zreteľa 11. september 2001, no medzitým sa omnoho bližšie k našim hraniciam stali podobne bezprecedentné udalosti, ktoré však ako štát oficiálne nevidíme. Hrôza pomyslieť, čo by to znamenalo, keby sa k moci dostala ignorantskejšia či protizápadnejšia garnitúra, ako nám vládne dnes.

Ale aby všetka vina nezostala len na Dankovej strane, treba spomenúť aj Smer s Mostom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie