Denník N

Ako Danko vytrel s cirkvou podlahu

Foto – TASR
Foto – TASR

V nedeľu sa pomodlí a pokloní v kaplnke, aby mohol v pondelok ukradnúť z ďalšieho tendra, a v utorok v tej istej kaplnke poprosiť o odpustenie.

Na Hrade je po dvesto rokoch opäť kaplnka. Niežeby som mal niečo proti, v podstate mi je to ukradnuté. Možno kvôli tomu nemuseli prerábať práve hudobnú sieň, ale zase k umeniu nemali politickí pohlavári nikdy blízko. Keď neslúžilo, tak skôr prekážalo. Smutné ale je, že rovnako to mali vždy hodené aj s cirkvou. A paradoxne práve tá, aby neprekážala, tak aj dnes stále rada poslúži.

V našich dejinách to nie je nič nové. Stačí sa vrátiť do vojnového Slovenského štátu. Ale dym z kadidla posviacal aj neskoršie pohromy. Kostolné zvony vyzváňali aj na oslavu zvolenia komunistu Klementa Gottwalda za prezidenta po februárovom puči v štyridsiatom ôsmom. V pražskej katedrále dokonca vtedy slúžili ďakovnú bohoslužbu Te Deum. Nie, nebola to tradícia, TGM to napríklad nepotreboval. Prvýkrát tak klérus poslúžil až Háchovi. Lebo ovečky bolo treba presvedčiť o zdaní normality. A tento kanál sa na to vždy najviac hodil. O tom, ako sa Gottwald neskôr cirkvi odvďačil, asi netreba hovoriť.

Ponaučenie, ktoré bolo vykúpené mnohými životmi (za mnohé stačí pripomenúť nedávno blahorečeného kňaza Titusa Zemana), je však zrejme pre súčasný klérus nepodstatné oproti výhodám plynúcim z odvekej symbiózy cirkevného a štátneho mocenského aparátu.

Aj pre najnezorientovanejšieho pozorovateľa našej politickej scény musí byť očividné, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie