Denník N

Traktor z Trstenej je svetová špička, slúži aj v lesoch Afriky a Ázie

Foto - lkttrstena.sk
Foto – lkttrstena.sk

Lesné kolesové ťahače (LKT) z Trstenej slúžili a dodnes slúžia v mnohých lesoch sveta.

Všetko sa začalo v roku 1954, keď súčasne so zavedením licenčnej výroby tankov v Turčianskych strojárňach Martin, vzniklo aj vývojové stredisko.

O desať rokov neskôr bol vybudovaný samostatný vývojový závod a o tri roky nato sa výrobný program rozšíril o nový odbor – stroje pre mechanizáciu lesných prác. Prvým projektom bol lesný kolesový ťahač LKT 75. K jeho realizácii boli prizvaní aj špecialisti z výskumných ústavov lesného hospodárstva vo Zvolene a v Křtinách.

V rámci rozširovania výrobných kapacít prevzali Turčianske strojárne v roku 1969 závod národného podniku Tatra Kopřivnice v Trstenej, ktorý dovtedy vyrábal sedadlá, kabíny, kapoty, sacie potrubia, výfuky, olejové nádrže, rámy a ďalšie komponenty pre osobné a nákladné automobily Tatra.

Sériová výroba LKT sa postupne sústredila do prebudovaného závodu. LKT 75 bol prvý lesný kolesový ťahač vyvinutý v krajinách strednej a východnej Európy. Vyvážal sa najmä do krajín RVHP. V rokoch 1971 – 1975 sa v Trstenej vyrobilo 838 kusov LKT 75. Nasledujúce modelové rady s číslami 80 a 81 sa vyvážali aj do viacerých krajín západnej Európy.

Dizajnéri v akcii

Koncom 70. rokov bol vo VVÚ ZŤS (Výskumno-vývojový ústav Závodov ťažkého strojárstva) národného podniku v Martine zahájený vývoj novej generácie lesných kolesových ťahačov LKT 90, ktoré boli posledným typom výkonovej kategórie 60 – 75 kW.

Návrh LKT 90 (1977), archív Františka Buriana
Návrh LKT 90 (1977), archív Františka Buriana

Vývoj, ktorý bol ukončený až v druhej polovici 80. rokov, priniesol svoje ovocie v podobe vyspelého stroja.
Nový dizajn, pod ktorý sa podpísala dvojica dizajnérov Dr. Igor Didov a akad. soch. František Burian, dal ťahaču nezabudnuteľný tvar.

Hoci Burian v kresbách navrhoval oveľa odvážnejšie tvary, ako sa dostali do výroby, LKT sa po vizuálnej i konštrukčnej stránke výrazne modernizovalo.

Dizajnéri riešili celý stroj komplexne. Od exteriéru cez otočné pracovisko vodiča až po grafické spracovanie piktogramov. Model LKT 90 s rozmermi 60 x 25 x 30 cm vznikol už v roku 1977.

Veľký model otočného pracoviska v mierke jedna k jednej využíval volant a analógové ukazovatele zo Škody 105, ktoré boli citlivo a ergonomicky zapracované do celkovej mäkkej kompozície. Masívne formy LKT s výrazne zaoblenými hranami pôsobili robustne a dôveryhodne.

Model LKT 90 (1977), archív Františka Buriana
Model LKT 90 (1977), archív Františka Buriana

Sériovo vyrábané LKT 90 malo klimatizovanú a na svoju dobu komfortne vybavenú kabínu. Dizajn exteriéru rešpektoval požiadavky na výhľad a bezpečnosť zároveň. Pri tvarovaní stroja, ktorý sa brodí lesom a zváža obrovské kmene stromov, sa kladie mimoriadny dôraz na funkčnosť a efektivitu.

Estetika ustupuje pred veľkými kolesami, ktoré hýbu masou ohýbaného plechu. Možno práve preto dokáže byť lesný kolesový traktor krásny. Majestátnosť, účelnosť a nadčasovosť dávajú LKT právo na obdiv.

 LKT 90, ZŤS n.p. Martin, kombinátny závod Trstená (1985), archív Juraja Šuhaja
LKT 90, ZŤS n.p. Martin, kombinátny závod Trstená (1985), archív Juraja Šuhaja

LKT žije

Kombinátny závod Trstená patril v polovici 80. rokov medzi významných výrobcov lesnej kolesovej techniky na svete. Ich produkty sa vyvážali do mnohých krajín bez ohľadu na to, či išlo o krajiny socialistické alebo kapitalistické. Rozhodoval les, cena a kvalita výrobku.

Dodnes nájdeme LKT vo Švajčiarsku, v Nórsku, Rakúsku, Grécku, Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku, Kanade, ale aj na Kube, v Rusku, vo Vietname, v Mozambiku, Angole, Ekvádore či na Novom Zélande. Výnimočne nebudem na konci stĺpčeka vyplakávať. LKT sa totiž dodnes vyrába v rovnomennej fabrike v Trstenej.

Po roku 1989 a po rozpade RVHP stratil výrobca dominantné postavenie na svojich trhoch. Na výber boli iba dve možnosti: Buď sa prispôsobí novým podmienkam a technológiám v ťažbe a spracovaní dreva, alebo zanikne.

Začiatkom 90. rokov sa začali v Trstenej vyrábať stroje novej generácie, ktoré spĺňajú kritériá bezpečnostných, ergonomických, ekologických a prevádzkových noriem EÚ. Dnešná kvalita, spoľahlivosť a univerzálnosť LKT radí túto značku k európskej špičke a k najpredávanejším lesným kolesovým traktorom.

Prof. František Burian (23.11.1948, Valtice – CZ)

Na Strednej priemyselnej škole v Brne študoval od roku 1964 odbor plastika a keramika. V rokoch 1968 – 1974 absolvoval Vysokú školu uměleckoprůmyslovú v Prahe, ateliér tvarování strojů a nástrojů Gottwaldov (Zlín) u prof. Zdeňka Kovářa.

Po štúdiách pracoval ako dizajnér pre CHEPOS Brno, GR Strojsmalt Bratislava, pôsobil v IPD Bratislava a externe spolupracoval s množstvom priemyselných podnikov, napríklad ZŤS Martin, Lodenice Komárno, VÚZ Bratislava a.i.

Od roku 1988 pôsobí ako vedúci pedagóg ateliéru Produkt design (dnes Art design) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Medzi rokmi 1999 – 2011 viedol ateliér Design II. na Vysoké škole uměleckoprůmyslové na katedre dizajnu v Zlíne.

Od konca 80. rokov sa vo svojej tvorbe pohybuje na hranici dizajnu a voľného umenia s presahmi do konceptuálneho dizajnu. Akcentuje komunikačnú a emocionálnu funkciu, ironicky poukazuje na negatívny dopad kultu spotreby a na jeho sociálno-ekologické dôsledky. Je zástancom kritického dizajnu.

Prof. František Burian (23.11.1948, Valtice - CZ) Dizajnér, sochár Na Strednej priemyselnej škole v Brne študoval od roku 1964 odbor plastika a  keramika. V rokoch 1968 – 1974 absolvoval Vysokú školu uměleckoprůmyslovú v  Prahe, ateliér tvarování strojů a nástrojů Gottwaldov (Zlín) u prof. Zdeňka Kovářa. Po  štúdiách pracoval ako dizajnér pre CHEPOS Brno, GR Strojsmalt Bratislava, pôsobil  v IPD Bratislava a externe spolupracoval s množstvom priemyselných podnikov,  napríklad ZŤS Martin, Lodenice Komárno, VÚZ Bratislava a.i. Od roku 1988 pôsobí  ako vedúci pedagóg ateliéru Produkt design (dnes Art design) na Vysokej škole  výtvarných umení v Bratislave. Medzi rokmi 1999 - 2011 viedol ateliér Design II. na  Vysoké škole uměleckoprůmyslové na katedre dizajnu v Zlíne. Od konca 80. rokov sa  vo svojej tvorbe pohybuje na hranici dizajnu a voľného umenia s presahmi do  konceptuálneho dizajnu. Akcentuje komunikačnú a emocionálnu funkciu, ironicky  poukazuje na negatívny dopad kultu spotreby a na jeho sociálno-ekologické dôsledky.  Je zástancom kritického dizajnu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie