Traktor z Trstenej je svetová špička, slúži aj v lesoch Afriky a Ázie

Lesné kolesové ťahače (LKT) z Trstenej slúžili a dodnes slúžia v mnohých lesoch sveta.
Všetko sa začalo v roku 1954, keď súčasne so zavedením licenčnej výroby tankov v Turčianskych strojárňach Martin, vzniklo aj vývojové stredisko.
O desať rokov neskôr bol vybudovaný samostatný vývojový závod a o tri roky nato sa výrobný program rozšíril o nový odbor – stroje pre mechanizáciu lesných prác. Prvým projektom bol lesný kolesový ťahač LKT 75. K jeho realizácii boli prizvaní aj špecialisti z výskumných ústavov lesného hospodárstva vo Zvolene a v Křtinách.
V rámci rozširovania výrobných kapacít prevzali Turčianske strojárne v roku 1969 závod národného podniku Tatra Kopřivnice v Trstenej, ktorý dovtedy vyrábal sedadlá, kabíny, kapoty, sacie potrubia, výfuky, olejové nádrže, rámy a ďalšie komponenty pre osobné a nákladné automobily Tatra.
Sériová výroba LKT sa postupne sústredila do prebudovaného závodu. LKT 75 bol prvý lesný kolesový ťahač vyvinutý v krajinách strednej a východnej Európy. Vyvážal sa najmä do krajín RVHP. V rokoch 1971 – 1975 sa v Trstenej vyrobilo 838 kusov LKT 75. Nasledujúce modelové rady s číslami 80 a 81 sa vyvážali aj do viacerých krajín západnej Európy.
Dizajnéri v akcii
Koncom 70. rokov bol vo VVÚ ZŤS (Výskumno-vývojový ústav Závodov ťažkého strojárstva) národného podniku v Martine zahájený vývoj novej generácie lesných kolesových ťahačov LKT 90, ktoré boli posledným typom výkonovej kategórie 60 – 75 kW.

Vývoj, ktorý bol ukončený až v druhej polovici 80. rokov, priniesol svoje ovocie v podobe vyspelého stroja.
Nový dizajn, pod ktorý sa podpísala dvojica dizajnérov Dr. Igor Didov a akad. soch. František Burian, dal ťahaču nezabudnuteľný tvar.
Hoci Burian v kresbách navrhoval oveľa odvážnejšie tvary, ako sa dostali do výroby, LKT sa po vizuálnej i konštrukčnej stránke výrazne modernizovalo.
Dizajnéri riešili celý stroj komplexne. Od exteriéru cez otočné pracovisko vodiča až po grafické spracovanie piktogramov. Model LKT 90 s rozmermi 60 x 25 x 30 cm vznikol už v roku 1977.
Veľký model otočného pracoviska v mierke jedna k jednej využíval volant a analógové ukazovatele zo Škody 105, ktoré boli citlivo a ergonomicky zapracované do celkovej mäkkej kompozície. Masívne formy LKT s výrazne zaoblenými hranami pôsobili robustne a dôveryhodne.

Sériovo vyrábané LKT 90 malo klimatizovanú a na svoju dobu komfortne vybavenú kabínu. Dizajn exteriéru rešpektoval požiadavky na výhľad a bezpečnosť zároveň. Pri tvarovaní stroja, ktorý sa brodí lesom a zváža obrovské kmene stromov, sa kladie mimoriadny dôraz na funkčnosť a efektivitu.
Estetika ustupuje pred veľkými kolesami, ktoré hýbu masou ohýbaného plechu. Možno práve preto dokáže byť lesný kolesový traktor krásny. Majestátnosť, účelnosť a nadčasovosť dávajú LKT právo na obdiv.

LKT žije
Kombinátny závod Trstená patril v polovici 80. rokov medzi významných výrobcov lesnej kolesovej techniky na svete. Ich produkty sa vyvážali do mnohých krajín bez ohľadu na to, či išlo o krajiny socialistické alebo kapitalistické. Rozhodoval les, cena a kvalita výrobku.
Dodnes nájdeme LKT vo Švajčiarsku, v Nórsku, Rakúsku, Grécku, Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku, Kanade, ale aj na Kube, v Rusku, vo Vietname, v Mozambiku, Angole, Ekvádore či na Novom Zélande. Výnimočne nebudem na konci stĺpčeka vyplakávať. LKT sa totiž dodnes vyrába v rovnomennej fabrike v Trstenej.
Po roku 1989 a po rozpade RVHP stratil výrobca dominantné postavenie na svojich trhoch. Na výber boli iba dve možnosti: Buď sa prispôsobí novým podmienkam a technológiám v ťažbe a spracovaní dreva, alebo zanikne.
Začiatkom 90. rokov sa začali v Trstenej vyrábať stroje novej generácie, ktoré spĺňajú kritériá bezpečnostných, ergonomických, ekologických a prevádzkových noriem EÚ. Dnešná kvalita, spoľahlivosť a univerzálnosť LKT radí túto značku k európskej špičke a k najpredávanejším lesným kolesovým traktorom.
Prof. František Burian (23.11.1948, Valtice – CZ)
Na Strednej priemyselnej škole v Brne študoval od roku 1964 odbor plastika a keramika. V rokoch 1968 – 1974 absolvoval Vysokú školu uměleckoprůmyslovú v Prahe, ateliér tvarování strojů a nástrojů Gottwaldov (Zlín) u prof. Zdeňka Kovářa.
Po štúdiách pracoval ako dizajnér pre CHEPOS Brno, GR Strojsmalt Bratislava, pôsobil v IPD Bratislava a externe spolupracoval s množstvom priemyselných podnikov, napríklad ZŤS Martin, Lodenice Komárno, VÚZ Bratislava a.i.
Od roku 1988 pôsobí ako vedúci pedagóg ateliéru Produkt design (dnes Art design) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Medzi rokmi 1999 – 2011 viedol ateliér Design II. na Vysoké škole uměleckoprůmyslové na katedre dizajnu v Zlíne.
Od konca 80. rokov sa vo svojej tvorbe pohybuje na hranici dizajnu a voľného umenia s presahmi do konceptuálneho dizajnu. Akcentuje komunikačnú a emocionálnu funkciu, ironicky poukazuje na negatívny dopad kultu spotreby a na jeho sociálno-ekologické dôsledky. Je zástancom kritického dizajnu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.