Belgičania malým krajinám ukazujú, ako sa robí futbal. Ak dnes porazia Brazíliu, nebude to prekvapenie

Zápas medzi Brazíliou a Belgickom možno bez preháňania označiť za predčasné finále. V Kazani proti sebe nastúpia druhý a tretí tím rebríčku FIFA. Obe krajiny sú po prekvapivom vypadnutí Nemecka či Španielska azda najväčší favoriti šampionátu v Rusku.

Lepší dojem zatiaľ zanechali Belgičania, ktorí spolu s Uruguajom ako jediní vyhrali všetky štyri zápasy v riadnom hracom čase. Po ľahkých víťazstvách nad Panamou a Tuniskom sa proti Anglicku predviedli aj belgickí náhradníci a postup cez Japonsko, ktoré viedlo už 2:0, bol zase demonštráciou mimoriadnej psychickej odolnosti.

Doteraz nevyhrali vôbec nič

Belgicko je jedinou krajinou, ktorá bola na čele svetového rebríčka FIFA, pričom nikdy nevyhrala majstrovstvá sveta. Belgičania nezvíťazili ani na majstrovstvách Európy a okrem olympijských hier v roku 1920 nevyhrali vlastne vôbec nič.

To však pri krajine s 11 miliónmi obyvateľov nie je až takým veľkým prekvapením. Väčšinou vyhrávajú veľké štáty, výnimku tvorí akurát tak trojmiliónový Uruguaj, inak sú vo futbale úspešné najmä krajiny s väčšou hráčskou základňou.

Začiatkom tisícročia Belgicku ešte patrilo miesto v najlepšej dvadsiatke svetového rebríčka, no od roku 2002 nepostúpilo na päť svetových či európskych šampionátov po sebe a v roku 2009 dokonca spadlo až na 66. miesto v rebríčku (Slovensko bolo 33.) za Bahrajn, Kanadu či Macedónsko.

Vtedy však už Belgičania usilovne pracovali na novom systéme.

Priveľký dôraz na výsledky

„Mal som plán, ako zmeniť všetko, čo sme dovtedy robili,“ povedal pre BBC bývalý technický riaditeľ belgického futbalového zväzu Michel Sablon, ktorý predtým robil asistenta trénera na troch majstrovstvách sveta. „Museli sme začať odznova. Nebol som pre to veľmi obľúbený, no ako futbalová krajina sme boli na pokraji zabudnutia.“

V roku 2006 sa Sablon pustil do písania manuálu, ktorý mal pozdvihnúť belgický futbal. Cestoval do tréningových centier vo Francúzsku, v Holandsku a Nemecku, spolu s odborníkmi z univerzít zanalyzoval 1500 zápasov od najmenších žiakov až po mužov a prišiel na to, že belgický futbal kladie priveľký dôraz na výsledky, ale vôbec nerieši ich príčinu. Preto rozhodol, že výsledky hráčov mladších ako osem rokov sa nebudú započítavať do žiadnej tabuľky.

V tradičnom hernom systéme 4-4-2 vynikali pohybliví futbalisti a kreativita bola v úzadí. Niektorí hráči sa podľa Sablona dotkli lopty za zápas ledva dvakrát. Preto všetkým klubom nariadil, aby prešli na formáciu 4-3-3, s ktorou slávili úspechy v susednom Holandsku. Vypracoval brožúru a chodil po kluboch a školách a vysvetľoval mládežníckym trénerom, ako majú viesť svojich hráčov.

„Trvalo viac než päť-šesť rokov, kým to všetci akceptovali. Väčšina trénerov a klubov sa zaujímala iba o to, ako vyhrať zápas. O nič iné. To je však pre rozvoj hráčov absolútne nesprávny prístup,“ povedal Sablon pre Daily Mail a dodal, že tréneri napokon pochopili, že hráči sa vďaka novému systému dokážu zlepšovať.

Osem futbalových škôl

Najtalentovanejší hráči sa potom presúvali do jednej z ôsmich futbalových škôl, ktoré zriadila a financovala belgická vláda. Výsledky na seba nenechali čakať. Belgicko začalo produkovať stovky špičkových futbalistov, ktorí sa zrazu presadzovali v európskych veľkokluboch a výrazne sa zlepšila aj hra reprezentácie. Až tak, že Belgičania sa zrazu v roku 2015 stali svetovou jednotkou.

Veľkú zásluhu na belgickom úspechu má aj akadémia Anderlechtu Brusel, z ktorej vzišlo hneď osem futbalistov, ktorí krajinu reprezentujú na tohtoročných majstrovstvách. Šéf akadémie Jean Kindermans v reportáži britského Guardianu prezradil, že to bol otec Romelua Lukakuho, kto klub dotlačil do užšej spolupráce so školami.

„Keď mal Romelu 15 rokov a stával sa slávnym, všetci sa o neho začínali zaujímať. Jeho otec mi vtedy povedal: ‚Lille, Lens, Auxerre a Saint-Étienne chcú môjho syna a všetky tieto kluby mu ponúkajú okrem futbalu aj školu a ubytovania. Majú tam všetko.‘ O pár mesiacov neskôr sme preto naštartovali projekt Fialové talenty (akadémia Anderlechtu, kde sa deti popri futbale aj vzdelávajú, pozn. red.). Teraz, o desať rokov neskôr, je to už program, nie iba projekt,“ povedal Kindermans pre The Guardian.

V šatni znie angličtina

Čo už systém ovplyvniť nedokáže, je atmosféra v rôznorodom mužstve. V minulosti prenikli na verejnosť rozpory medzi hviezdami v tíme.

Ďalšou vecou je kultúrna rôznorodosť mužstva. BBC po zápase s Japonskom prezradila, že členovia viacjazyčného mužstva sa medzi sebou rozprávajú po anglicky. Väčšinu tímu tvoria Flámi, hovoriaci po holandsky, no najväčšia hviezda Eden Hazard je zase Valón, ktorý preferuje francúzštinu.

Ako už napovedá pohľad na pestré zloženie belgického tímu, mnohí hráči majú predkov z arabských a afrických krajín, či dokonca z Karibiku. Radja Nainggolan, ktorý si svojou prchkou povahou znepriatelil trénera Martíneza, a preto v Rusku chýba, je dokonca synom Indonézana. Bežné delenie na Flámov a Valónov tak ani zďaleka neplatí.

Romelu Lukaku, rodák z Antverp a syn konžských rodičov, hrdo vyhlasuje, že je Belgičan. Je známy tým, že ovláda šesť svetových jazykov, vrátane svahilčiny.

Len pre zaujímavosť, aj Kevin de Bruyne, ktorý sa svojou pehavou tvárou a ryšavými vlasmi podobá skôr na Íra, má korene v zahraničí. Jeho mama je Angličanka, no narodila sa v Burundi a vyrastala v Pobreží Slonoviny.

Nenahraditeľný Henry

Dôležitou súčasťou realizačného tímu je francúzsky asistent trénera Thierry Henry. Bývalý skvelý útočník pred dvadsiatimi rokmi vyhral titul majstra sveta a u hráčov má preto možno ešte väčší rešpekt než hlavný tréner Roberto Martínez. Henryho prítomnosť si pochvaľuje najmä útočník Romelu Lukaku.

„Henry je to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť od príchodu do Anglicka,“ povedal Lukaku pre televíziu NBC Sport. „Užívam si ten čas, keď mu môžem klásť otázky, neberiem to ako samozrejmosť. Niekedy sa ho vypytujem aj dve hodiny,“ povedal 25-ročný hráč Manchestru United, ktorý je už teraz najlepším strelcom v histórii Belgicka a štyri zo svojich štyridsiatich reprezentačných gólov pridal práve v Rusku.

Bývalý reprezentačný tréner Marc Wilmots však Henryho skritizoval hneď po príchode, nepáčilo sa mu totiž, že mieni naďalej pracovať ako televízny komentátor. „To je čistý amaterizmus, keby som bol stále trénerom Belgicka, bol by som proti,“ povedal Wilmots, ktorý Belgičanov dotiahol na čelo svetového rebríčka. Veľkú popularitu si však ako tréner nezískal, kritici mu vyčítali časté taktické zlyhania, aj to, že so silnou generáciou hráčov nedosiahol žiaden hmatateľný úspech.