Už sa na nič nehrajme, Váhostav patrí do konkurzu
Nové zistenia Aliancie Fair-play dokázali, že šéfovia Váhostavu sú nedôveryhodné osoby, a preto ich slovo nemožno brať vážne.
Terajší riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík bol v minulosti podľa zistení Aliancie Fair-play človekom, čo riadil schránkové firmy, ktoré sa neskôr tvárili ako veritelia Váhostavu. Preto keď tohto roku Moravčík v rozhovore pre Denník N tvrdil, že nevie, kto stojí za tými firmami, očividne klamal.
Ak by povedal pravdu, vedeli by sme, či je to priamo Široký alebo niekto z jeho obchodných partnerov. Podstatné je, že angažovanie riaditeľa Moravčíka na oboch stranách je dôkaz, že medzi schránkami ako veriteľmi Váhostavu a Váhostavom je neprípustné prepojenie.
Nestačí, ak na štvrtkovej schôdzi veriteľov preto schránkové firmy nebudú hlasovať. Novými zisteniami sú spochybnené aj všetky predošlé hlasovania veriteľov, veď schránková firma Lomark bola jednou z piatich v takzvanom veriteľskom výbore.
Sudca, ktorý na reštrukturalizáciu Váhostavu dozerá, tak má dôvod reštrukturalizáciu zrušiť. A to aj v prípade, že by sa správkyňa, ktorá je v evidentnom konflikte záujmov, svojej funkcie zajtra vzdala.
Čokoľvek sa stane, riaditeľa Mariána Moravčíka aj podpredsedu predstavenstva Juraja Širokého treba brať po zisteniach Aliancie Fair-play ako ľudí, ktorí vedome klamali veriteľom, verejnosti, vláde – a napokon aj súdu. Nemožno preto vážne očakávať, že za nimi objednaným plánom záchrany podniku je čestný úmysel pomôcť nielen firme, ale aj veriteľom.
Sudca, ktorý na procesy okolo Váhostavu dozerá, nesmie po týchto zisteniach súhlasiť s reštrukturalizačným plánom, aj keby vo štvrtok naozaj niekto našiel drzosť niečo také odhlasovať. Teraz je už aj zvonku evidentné, že od začiatku šlo o riadený podvod. Možno nie v momente, keď šiel Váhostav s nízkymi cenami do tendrov, ale určite v momente, keď požiadal súd o reštrukturalizáciu.
Váhostav patrí do konkurzu a nič na tom nemení ani fakt, že mnohí veritelia podniku budú chcieť, aby reštrukturalizačné predstavenie pokračovalo. Vláda im sľúbila 50 percent na ruku, a tak sa prípadného konkurzu Váhostavu môžu báť. Získali by v ňom pravdepodobne menej, ako im zo štátnych peňazí sľúbil Fico.
Premiér má právo tvrdiť, že o podvodnej schéme nevedel. Od stredy je však všetko inak a on ako právnik musí rozumieť, že Široký a spol. podvádzajú. Pravdepodobnosť, že Váhostav do niekoľkých dní alebo mesiacov skončí v konkurze, prudko stúpla a jeho akcie sú dnes ešte rizikovejšie ako doteraz. Nie je preto dôvod, aby vláda ctila dohody so Širokým. Presnejšie, je jej povinnosť sa od nich dištancovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
