Denník N

Grécko naznačuje, aký môže byť život po populizme

Grécky premiér Alexis Tsipras. Foto – TASR/AP
Grécky premiér Alexis Tsipras. Foto – TASR/AP

Pred desaťročím boli všetci vtedajší módni intelektuáli v Grécku ľavičiari a väčšinu kníh o politike a ekonomike písali marxisti. V roku 2017 už bola bestsellerom kniha o liberalizme.

Autorka je americká historička a novinárka
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Na vrchole gréckej dlhovej krízy v júli 2015 nastala chvíľa, keď Aténčania išli spať s tým, že sa ráno prebudia v inej krajine. Jeden grécky akademik mi povedal, že sa vtedy obával odchodu z eurozóny, že v bankách nebudú ráno peniaze, že nastane nedostatok potravín a v uliciach budú protesty: „Grécko je krajinou strednej triedy,“ vysvetľoval mi, „a ja si nemyslím, že by sme sa s takým šokom dokázali vyrovnať.“ Niekoľkí mi vraveli, že očakávali príchod diktatúry venezuelského typu, dokonca možno s tankmi v uliciach.

Nešlo o prehnané obavy. Grécku vtedy vládla – a stále vládne – podivná koalícia krajne ľavicových a krajne pravicových extrémnych populistov. V čase, keď vznikla, vyzerala rovnako divoko a nekompatibilne, ako vyzerá dnes nová talianska krajne ľavicová a krajne pravicová vláda. Syriza, väčšia z koaličných strán, vznikla ako odnož Gréckej komunistickej strany. Nezávislí Gréci, čo je menší koaličný partner, veria, že veľký grécky dlh je výsledkom medzinárodného sprisahania. Obe strany príležitostne vyjadrovali pohŕdanie inštitúciami toho, o čom Lenin povýšene hovoril ako o „buržoáznej demokracii“.

Lenže diktatúra venezuelského typu v Grécku nevznikla. Podľa toho, kto rozpráva, predsedu Syrizy a gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa od toho odradil strach z vojenského prevratu; alebo sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie