Na návšteve v Hardyho Casterbridge

Do hlavného mesta grófstva Dorset v juhozápadnom Anglicku, do Dorchesteru, sme pricestovali vlakom z Bournemouth, kde sme boli na návšteve u Mary Shelleyovej. Z južnej stanice je to k Hardyho vile Max Gate pekná prechádzka. Mesto si zachovalo pokojný, vidiecky ráz, je plné zelene a kvetov. Ľahko si možno predstaviť, ako vyzeralo v druhej polovici 19. storočia, keď sa stalo bydliskom i inšpiráciou Thomasa Hardyho. Jeho rodný kraj vystupuje v románoch pod názvom dávneho anglosaského kráľovstva Wessex, mnohé mestá a obce účinkujú tiež pod pseudonymom: Bridport ako Port Bredy, Weyhill ako Weydon-Priors či Puddletown ako Weatherbury.

V Dorchesteri sa dobre zachovali pamiatky z čias Rímskeho impéria, sám Hardy navštevoval kurzy archeológie, no stal sa architektom. Ako praktikant sa v londýnskom štúdiu podieľal na novogotických prestavbách britských vidieckych kostolov. V roku 1885 si podľa vlastného návrhu dal postaviť dom na okraji mesta. Max Gate je dnes živým múzeom, ktoré spravuje National Trust. Môžete si posedieť za spisovateľovým pracovným stolom, prejsť sa po záhrade, siahnuť do knižnice po niektorom zo starších vydaní jeho kníh, začítať sa, prípadne si knihu aj kúpiť. My sme si vybrali román, ktorý Hardy napísal priamo v tomto dome a je najväčšmi zviazaný s týmto mestom – Dorchesterom, ktorý autor premenoval na Casterbridge. Spolu so známejšími románmi Ďaleko od hlučného davu (1874) a Tess d‘Urberville (1891) je Starosta casterbridgeský autorovým najlepším dielom, hoci sám si väčšmi cenil svoju básnickú tvorbu.

V slovenčine i češtine je k dispozícii viacero vydaní, nám sa páčila obálka Adolfa Borna i preklad Jarmily Emmerovej, preto sme si vybrali odeonovské vydanie v Klube čitateľov z roku 1972. Príbeh románu je založený na troch skutočných udalostiach. Akýsi muž predal v slabej chvíli pod vplyvom alkoholu svoju manželku cudzincovi, slabá úroda obilia doľahla na obyvateľstvo a do mesta prišla vzácna – kráľovská návšteva. Hardy z nich uplietol príbeh s mnohými prekvapivými zvratmi, skúma v ňom predovšetkým úlohu náhody a nepriaznivých okolností v ľudskom živote.

Rozprávačské majstrovstvo Thomasa Hardyho je založené na podrobných a presných opisoch postáv i prostredia plných nenápadných postrehov a originálnych myšlienok:

„Jeho uměřená pravidelná chůze byla krokem zkušeného hospodáře, tolik se odlišující od klácení obyčejného nádeníka. Ve způsobu, jakým ohýbal a kladl nohy, se však odrážela ještě jakási cynická a zarytá lhostejnost, která byla vlastní jen jemu