Denník N

Keď sa nedá ísť offline

Foto - Pixabay
Foto – Pixabay

Približne každé siedme dieťa je virtuálne anonymne žiadané o sexuálne služby a má zážitky z internetových svetov, na ktoré tlačidlo delete nefunguje.

Autorka je herečka

Bolo mi zakázané brať si cukríky od cudzích ujov. Strašne ma v destve štvalo, že mi nikdy žiaden ujo nijaký  cukrík neponúkol. Niežeby som ho chcela zjesť, ale fascinovala ma možnosť, že to zažijem. Potom nám zakázali používať tetovačky z časopisov, lebo sú v nich drogy a na tobogánoch na Zlatých boli zase pozapichované žiletky, takže sme tam nechodili, aby sme sa nedorezali. Bolo to drsné detstvo. No to heštegové je o čosi drsnejšie a na to doráňanie netreba ísť ani na Zlaté.

Jedna známa mi povedala, že nechce vedieť, čo jej dieťa robí na internete. Že svojej dcére verí a že má právo na súkromie. Veď už má trinásť! A že sa v tom tá moja známa aj tak nevyzná a ani nevie, čo je to ten Instagram. Nevie, čo znamená, že jej dcéru sledujú profily ako TeenFounder a podobní čudáci, ktorých by kedysi v offline priestore rodičia naháňali s palicami po poli.

Známa sa zasmiala a povedala, že aj ona chcela byť vo veku svojej dcéry obľúbená. Hej. Aj ja som chcela. A bolo mi jedno, ako to dosiahnuť. Lenže vtedy som si to nepýtala

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie