Denník N

S fandením Anglicku sa vraj spája bolesť. Teraz všetko môže zmeniť tím, ktorý už nemá celebrity

Tréner Gareth Southgate sa objíma s Harrym Kanom po víťazstve nad Kolumbiou. Foto – TASR/AP

Od MS 1966 na domácej pôde nedokázalo Anglicko vyhrať žiadny veľký turnaj, hoci väčšinou patrilo k favoritom. Teraz v Rusku má veľkú šancu.

Anglicko prišlo na majstrovstvá sveta s tímom, ktorý môže byť ľuďom doma aj sympatický – a to nebolo vždy pravidlom. Pred štartom šampionátu sa od tímu neočakávali veľké veci. Angličania však v osemfinále prešli cez Kolumbiu a vo štvrťfinále ich čaká Švédsko.

Hovorí sa však, že s fandením Anglicku sa vždy spája určitá bolesť. Hoci Angličania tomu akoby sami ešte neverili, na MS majú reálnu šancu dostať sa po dlhom čase veľmi ďaleko.

Väčšina fanúšikov bude zrejme až do poslednej chvíle skeptická. V roku 1996, tridsať rokov po poslednej výhre svetového šampionátu, nahrali komici David Baddiel a Frank Skinner so skupinou The Lightning Seeds satirickú skladbu „Three Lions“ (Tri levy), v ktorej sa opakuje refrén „It’s coming home“ (Vracia sa domov).

V porovnaní s inými futbalovými hymnami sa v piesni nespomínali úspechy a víťazstvá, ale bola o tom, ako sa každý turnaj skončil zlyhaním a sklamaním. Frázu „It’s coming home“ teraz Angličania vo veľkom používajú aj na sociálnych sieťach v súvislosti s nádejami, ktoré vznikli po troch víťazstvách v Rusku.

Angličanom trvalo dlhé desaťročia, kým si uvedomili, že už viac nepatria k najväčším futbalovým veľmociam. Uznávaný novinár Henry Winter napísal o (teraz už viac ako) päťdesiatich rokoch neúspechov knihu „Fifty Years of Hurt“ (Päťdesiat rokov bolesti) a v úvode konštatoval:

„Anglicko vynašlo futbal, kodifikovalo ho a stalo sa v roku 1966 svetovým šampiónom, ale potom ponižujúco zabudlo, ako tú najväčšiu hru vlastne hrať. Angličania si chvíľku arogantne nevšímali loptu, ktorú vymysleli, a nechali ostatné národy, aby s ňou ušli.“ Na konci dodal: „Päťdesiat rokov bolesti sa musí skončiť.“ A veľký úspech by konečne mohol prísť aj tento rok v Rusku.

Rooneyho nahradil Kane

Keď pred dvoma rokmi prišlo Anglicko do Trnavy na začiatku kvalifikácie na MS v Rusku, nevzbudzovalo až také veľké obavy. Na Eure senzačne vypadlo s Islandom a ani predtým v skupine – vrátane duelu so Slovenskom – nehralo presvedčivo. Kapitánom tímu bol Wayne Rooney, už vtedy jasne ukazujúci znaky výraznej straty formy.

O rok neskôr prestúpil do Evertonu, ale dnes ešte len 32-ročný útočník svoju kariéru nedokázal v klube, kde vyrastal, reštartovať: a pred pár dňami sa potvrdil jeho prestup do amerického klubu DC United. Ani v Trnave Angličania neočarili – vrátane pricestovaných fanúšikov, ktorí odspievali hymnu a potom boli ticho až do konca nadstaveného času, keď dal jediný gól zápasu Adam Lallana. Angličania skôr vyzerali ako omnoho slabšia verzia samých seba.

Rooney mal byť dnes v Rusku ako vodca Anglicka. Predpokladalo sa, že v roku 2018 bude okolo neho tím Anglicka vybudovaný rovnako ako Portugalsko na Cristianovi Ronaldovi či Argentína na Lionelovi Messim. Rooney bol jedným z pozostatkov „zlatej generácie“ Anglicka, ktorá hrala hlavne v prvej dekáde tohto storočia: David Beckham, Frank Lampard, Steven Gerrard, John Terry či Rio Ferdinand. Až na ten problém, že táto „zlatá generácia“ nikdy žiadne zlato nezískala.

Namiesto Rooneyho je kľúčovým hráčom Anglicka niekto úplne iný: skvelý zakončovateľ Tottenhamu Hotspur Harry Kane. Ešte pred štyrmi či piatimi rokmi ho mimo Britských ostrovov ani nepoznali a putoval po hosťovaniach v menších kluboch, ale dnes patrí k najlepším hráčom na svete. Nemá hviezdny status ako Beckham či slávnu manželku, zobral si svoju detskú lásku. Na ihrisku však ukazuje neskutočný strelecký inštinkt a telesnú silu.

Kolumbia – Anglicko:

Káder bez celebrít

Kane má rovnako ako viacerí jeho spoluhráči aj prednosti, ktoré Briti nazývajú „street-wise“: doslova

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

MS vo futbale

Teraz najčítanejšie