Psychológ: Neexistuje žiadne spojenie medzi vierou v slobodnú vôľu a morálkou

Veríte v slobodnú vôľu?

Mnohí vedci a filozofi nie, no zároveň sa nazdávajú, že uvedená viera je z pragmatického hľadiska užitočná, pretože je spojená s morálnym správaním populácie.

Ukázali to niektoré výskumy v minulosti, podľa ktorých ľudia podvádzali, ak im predtým pripomenuli, že ich správanie je výsledkom génov, prostredia či skúseností (determinizmus).

Takí ľudia zrejme nadobudli pocit, že nie sú aktérmi „vlastných“ rozhodnutí, takže bolo jednoduché zvaliť nepekné správanie na externé vplyvy, za ktoré nemohli.

Nie „ja“, ale gény a prostredie

V takom prípade bolo ľahké zbaviť sa zodpovednosti za morálny prehrešok, ak ste mohli povedať, že viniť nemožno „vás“, ale vaše gény alebo prostredie.

Znie to intuitívne, no viaceré výskumy v minulosti nedokázali pôvodné štúdie o škodlivom účinku pochybností o slobodnej viere zopakovať.

Podľa najnovšieho výskumu, ktorý vyšiel koncom júna v časopise Social Psychological and Personality Science, je táto skepsa naozaj oprávnená. Autori v nej tvrdia, že „nenašli žiadne dôkazy o pozitívnom spojení medzi vierou v slobodnú vôľu a želaným morálnym správaním“.

Neboli menej štedrí a neklamali viac

Štyroch experimentov sa zúčastnilo skoro tisíc ľudí. Hrali sa rôzne verzie hry na diktátora, ktorá spočíva v tom, že príjemca dostane určitú sumu peňazí a môže sa o ňu podeliť s inými, v tomto prípade s charitou.

Kompetencie hráča sú diktátorské v tom zmysle, že nie sú ničím limitované, takže si bez následkov môže ponechať celú sumu, ktorú obdržal.

V troch experimentoch ľudia vrhali kockou a podľa čísla, ktoré padlo, si mohli prilepšiť o peniaze navyše (vyššie číslo znamenalo viac peňazí). Vedci však hody nijako nekontrolovali a spoliehali sa na pravdovravnosť účastníkov.

Ak ľudia v nadmernej miere hlásili, že im padali vysoké čísla, bolo jasné, že klamú (ukážka nepekného správania), pretože vysoké a nízke čísla by mali byť distribuované rovnomerne.

Z výsledkov vyplynulo, že ľudia, ktorí neverili na slobodnú vôľu, neboli menej štedrí a neklamali viac ako ľudia, ktorí naopak na slobodnú vôľu verili.

Hlavní autori štúdie a sociálny psychológ Damien Crone z univerzity v austrálskom Melbourne pre Denník N zhodnotil výsledky štúdie takto: „Zistili sme, že ľudia, ktorí verili menej na slobodnú vôľu, vykázali celú škálu typov správania: niektorí boli poctiví a čestní, zatiaľ čo iní sa správali ako sebci. Dôležité však je, že ich správanie sa nedalo nijako odlíšiť od tých, ktorí na slobodu vôle verili silno alebo boli medzi.“

Ak existuje nejaké spojenie, je veľmi malé

Zahraničného psychológa sme sa opýtali, ako si máme vysvetliť rozporné údaje z predošlých štúdií, ktoré ukazujú, že viera v slobodnú vôľu buď napomáha milému správaniu, alebo nie.

„Po tejto štúdii som presvedčený, že neexistuje žiadne spojenie medzi vierou v slobodnú vôľu a morálnym správaním. Problém je, že každý článok na túto tému je jedinečný, čo sa týka účastníkov a použitých metód, takže je možné – hoci to osobne považujem za veľmi nepravdepodobné – že viera v slobodnú vôľu môže byť v niektorých situáciách spojená s morálnym správaním. Naša práca a iné nedávne články však ukazujú, že ak tu existuje nejaké spojenie, je buď veľmi malé, alebo obmedzené na určité špecifické situácie,“ odvetil nám psychológ Crone.

Podľa neho chýba spojenie medzi vierou v slobodnú vôľu a morálnym správaním najmä preto, lebo ľudia neuvažujú o tom, či je ich vôľa slobodná alebo nie, keď premýšľajú, ako sa majú správať.

„Aj v prípade, že by ľudia zastávali názor, že absencia slobodnej vôle ospravedlňuje nemorálne správanie, stále tu budú prítomné silné vplyvy, ktoré ich budú postrkovať opačným smerom. Napríklad, bez ohľadu na to, čo si myslíte o slobodnej vôli, na reputácii stále záleží: väčšina ľudí bude silno motivovaná vyzerať dobre pred druhými ľuďmi,“ myslí si psychológ z univerzity v Melbourne.

Súčasť právneho a morálneho systému

Svoju štúdiu, ktorú Crone napísal s filozofom Neilom Levym z Oxfordskej univerzity, začínajú autori vysvetlením, že predstava o existencii slobodnej vôle je pevne zakorenená v právnom a morálnom systéme západnej civilizácie.

Ak je to naozaj tak, ako si máme vysvetliť, že Crone s Levym nenašli žiaden vzťah medzi vierou v slobodnú vôľu a morálnym správaním?

„Povedal by som, že väčšina ľudí intuitívne verí, že slobodna vôľa napomáha morálnemu správaniu, bez ohľadu na to, či je to naozaj tak. Až donedávna neexistovali žiadne dôkazy proti takému presvedčeniu, takže si myslím, že neprekvapuje, že predstava o slobodnej vôli je súčasťou nášho právneho a morálneho systému,“ vysvetlil Crone pre Denník N.

Psychológ k tomu dodal, že existuje veľa príkladov z minulosti, keď sme sa zbavili presvedčení, ktoré dnes považujeme za mylné, napríklad o čarodejníctve. „Podobne, ak bude viera v slobodnú vôľu klesať, postupne sa to odrazí aj v právnom a morálnom systéme.“

TEDx prednáška filozofa Grega Carusa o odvrátenej strane viery v slobodu vôle. Zdroj – YouTube

Trestanie a viera v slobodnú vôľu

Viacerí akademici poukazujú na to, že existuje spojenie medzi vierou v slobodnú vôľu a trestajúcim právnym systémom (retributívna spravodlivosť).

Predstava, že človek má slobodnú vôľu, je pevnou súčasťou amerického právneho systému, preto sú v ňom také prísne tresty, lebo vychádza z predstavy, že páchateľ má slobodu rozhodnúť sa neporušiť zákon. Keďže si slobodne vybral opak, musí pykať.

Niektorí autori si tak vysvetľujú – z nášho pohľadu – drakonické tresty amerického právneho systému, keď napríklad učiteľku Jennifer Fichterovú odsúdili pred tromi rokmi za konsenzuálny pohlavný styk s tromi žiakmi vo veku 17 rokov na 22 rokov väzenia.

To je, mimochodom, viac, ako dostal Anders Breivik, ktorý v roku 2011 zmasakroval 77 ľudí.

Aj psychológ Crone súhlasí s tým, že máme slušné dôkazy o tom, že viera v slobodnú vôľu je spojená s trestajúcim právnym systémom. „Ak by spoločnosť začala akceptovať, že ľudia nemajú slobodnú vôľu, právny systém by sa mohol zmeniť, aby tresty neboli také prísne. Pri úvahách o trestoch by do úvahy pripadali aj ďalšie pragmatické opatrenia ako náprava, odstrašovanie a ochrana komunity.“