Denník N

Pohoda sa „frajerí“ s Islandom. Nie je to náhoda

Ako vydláždil Juro Kušnierik islandským kapelám cestu na Pohodu.

Čím sa má človek vo voľnom čase zamestnať, keď vonku takmer stále prší, sneží, fúka, vybuchuje sopka či zúri iný prírodný živel? Ako zabiť čas, keď sú okolo také nevhodné podmienky, a ešte je šesť mesiacov minimum svetla? V tejto otázke sa skrýva pravdepodobná odpoveď nato, čím sa Juro Kušnierik zapodieval v svojej knihe Hudba Ostrova.

Na Islande totiž pôsobí niekoľko stoviek kapiel a hudobných projektov všetkých žánrov a štýlov. Desiatky pritom zožali vďaka svojej unikátnosti, ale aj šikovnému hudobnému vývozu celosvetový úspech. V hlavnom meste, v Reykjavíku, funguje bezmála 40 hudobných škôl a dokument o islandskom turné kapely Sigur Rós s názvom Heima (v prekl: domov) navyše ukazuje, že aj tá najzapadnutejšia rybárska dedinka na drsnom severskom ostrove má svoj vlastný spevácky zbor. Len na margo, krajina má 300 000 obyvateľov.

Obsesia islandskou scénou

Pohoda rozhadzuje siete všade tam, kde je kvalitná hudba. Asi preto na nej za posledných 10 rokov vystúpilo toľko islandských interpretov. Prsty v tom má samozrejme aj najväčší slovenský milovník islandskej scény, Kušnierik, ktorý tam tiež v jeden mimoriadne smutný novembrový piatok v roku 2015 zomrel.

Ako redaktor .týždňa bol na Island vyslaný kvôli reportáži o tzv. kreppe, islandskej ekonomickej kríze v roku 2007, a náhodou sa zatúlal na festival Iceland Airwaves. Kvantum tam vystupujúcich islandských kapiel a ich jedinečnosť ho posadla natoľko, že to v istom článku sám nazval „obsesiou islandským umením“, predovšetkým hudbou, o čom neskôr natočil aj dokument.

Iceland Revisited je voľne zhliadnuteľný na youtube, a okrem viacerých živých aktov a rozhovorov sa tam objaví aj legendárny obchod s platňami Smekkleyssa, či politik s anarchistickou esenciou Eirnar Örn. Ten vo filme cestou z mestského zastupiteľstva expresívne performuje svoj šialený elektro postpunkový projekt Ghostigital, ktorý sme mohli vidieť aj na Pohode 2015. Örn bol v minulosti spolu s Björk členom The Sugarcubes, prvej islandskej kapely s celosvetovou popularitou, a spoločne s Damonom Albarnom zložil hudbu k definitívne najznámejšej islandskej čiernej komédii 101 Reykjavík.

Vďaka Kušnierikovým priateľstvám v kancelárii Islandského hudobného exportu sme už na Pohode mali intenzívne koncerty Múm či Emiliany Torrini, excentrickej Björk, rockerov Fufanu alebo techno s prvkami vážnej hudby, Kiasmos. Pred dvoma rokmi mu bol tiež venovaný koncert veľkolepých Sigur Rós, ale aj naša hudba mala premiéru na jednom z najvýznamnejších showcaseových festivalov na svete. The Ills odohrali na Iceland Airwaves 2 koncerty, ktoré si vyslúžili výhradne pozitívne reakcie.

Väčšinu týchto mien spája jeden muzikant venujúci sa, okrem iného, vývozu domácej hudby za hranice. Je ním Sigtryggur Baldursson, zakladajúci člen spomenutých Sugarcubes, kolaborant Emiliany Torriniovej či Bena Frosta. V 80. rokoch hrával v kapelách reprezentujúcich novú vlnu rocku s nesmiernym vplyvom na súčasné kapely. V new-vaweových Theyr, punkových Tappi Tíkarrass či postpunkových Kukl (posledné 2 spomenuté patria k prvým kapelám speváčky Björk, ktorá mala vtedy 14 rokov). Siggiho priateľstvo s Kušnierikom tak vydláždilo cestu islandským kapelám do Trenčína.

Gus Gus a Reykjavíkurdætur

Aj tohto roku nás čakajú významné islandské akty. Gus Gus patria už vyše 20 rokov k najzásadnejším experimentátorom súčasnej elektroniky, a do dôchodku sa rozhodne nechystajú. Pravdepodobne neexistuje človek, ktorý zažil ich vertikálne eskalujúcu koncertnú atmosféru, a nechcel by si ju zopakovať. Zimomriavky, ktoré dokáže hlasom vyvolať Daníel Haraldsson a zručnosť zvukového inžiniera Birgira Þórarinssona, sú preto promotérsky mimoriadne cenené. Haraldsson, ktorý pôsobí tiež v kapelách Esja a Nýdonsk, pre hudba.sk zhodnotil domácu scénu takto: „Snažíme sa od seba zvukom čo najviac odlíšiť. Aj preto máme takú pestrú scénu, a toľko kapiel. Len máloktorý hudobník navyše hrá len v jednej kapele, často strieda 2 alebo 3. Island je skrátka hudobné ihrisko.“

Gus Gus vystúpia v sobotu o 00:00 na Orange stagei

Zatiaľ čo Gus Gus už v roku 2013 vypredávali koncertné haly, 2 upratovačky v reykjavíckom hoteli, Blær Jóhannsdóttir a Kolfinna Nikulásdóttir spoločne prechádzali rozchodmi. Okrem upratovania nemali veľmi čo na práci, až sa situácia dostala do bodu, v ktorom už nekonečné opíjanie sa nepostačovalo, a bolo potrebné nahradiť ho inou ventiláciou, viac kreatívnou. „Cítili sme, že sme príliš malé. Aj z toho to vzišlo. Okrem umývania záchodov sme nemali na práci nič, len počúvanie Eminema. Stále sme sa potom zabávali tým, že sme rapovali jedna druhej.“

Z túžby po tvorbe a expresii, neschopnosti spievať a z prebytku myšlienok a tém sa prirodzene vykryštalizovala kapela s čisto dámskym obsadením, ktorá sa čoskoro prebojovala na zoznam najzaujímavejších islandských hudobných telies. Išlo jednoducho o potrebu vyjadriť sa, okomentovať všetko ženské, zdieľať trápenie aj potešenie. Tak vznikol na Islande kontroverzný fem-rap so širokým tematickým záberom. Od materských a nežných tém až po análny sex okorenený brooklynským slovníkom.

Reykjavíkurdætur je živé teleso, ktoré prirodzene vyselektovalo textárky a raperky, z ktorých polovica hrá, ako inak, v iných, prevažne však tiež hiphopových kapelách. Klaviristka Katrín napríklad hráva s indie-folkovou Sóley.

Aj ona je jedným z typov pre budúce ročníky, no maličký ostrov ukrýva potenciálu omnoho viac. Aj mimo celosvetovo úspešných kapiel. Stačí si pozrieť snímky Rokk i Reykjavík, spomenutú Heimu či film Gargandi snilld (Screaming Masterpiece), ktoré lepšie približujú kultúrny diskurz predstavujúci oporu nesmierne silnej islandskej hudobnej tradícii.

Reykjavíkurdætur vystúpia v sobotu o 14.00 v aréne Slovenskej sporiteľne

Festival Pohoda

Teraz najčítanejšie