Denník N

Kulturologička: Model tradičnej rodiny, ktorý je dnes prezentovaný, nikdy neexistoval, niektoré ženy ľutujú, že sa vydali

Petra Chovancová. Foto – archív P. Ch.
Petra Chovancová. Foto – archív P. Ch.

Petra Chovancová robila rozhovory so ženami vo veku od 65 do 80 rokov z Liptova. Ženy v tých časoch museli okrem rodiny zvládať aj ťažkú prácu na poli, pretože ich muži boli odcestovaní. V niektorých rodinách tak boli hlavami práve ony.

Petra Chovancová (40) vyštudovala andragogiku a kulturológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2010 ukončila doktorandské štúdium na Katedre teórie kultúry na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Počas štúdia spolupracovala s Centrom pre orálnu históriu, ktoré je súčasťou Ústavu pre súdobé dejiny Akadémie vied ČR. Od roku 2009 pôsobí na Katedre kulturológie FiF UK v Bratislave, kde sa venuje témam orálnej histórie, formovaniu národnej identity, kulturologickým aspektom antropológie, sociológie, ako aj kultúrnemu zemepisu a gendrovým otázkam.

Prečo ste si vybrali  ženy z liptovských dedín Huty, Malé Borové a Veľké Borové?

Nebol to konkrétny cieľ. Tento región sa mi páčil a zároveň som končila štúdium kulturológie, takže aj z kulturologického hľadiska ma zaujímalo, ako sa žije v týchto dedinách, ako sa hovorí „na konci sveta“. Cez tieto úvahy som sa dostala k tomu, že by to mohla byť zaujímavá téma aj na vedeckú prácu.

Ako reagovali, keď ste ich oslovili, aby vám vyrozprávali svoj príbeh?

Väčšinou odmietavo. Ale bola som na to pripravená. Je normálne, že obyčajný človek sa nerád vyjadruje do médií alebo do výskumu. Keď sa podarilo prekonať prvú bariéru, tak rozhovory prebiehali plynulo a niekedy mi nestačila ani kapacita diktafónu. Rozhovory trvali hodiny.

Ústrednou kategóriou vášho výskumu je rodina. Prečo?

Vyplynulo to samo. Výskum som zamerala na ženy z najstaršej generácie a rozhovory sa väčšinou točili okolo rodiny. Táto kategória sa vygenerovala z rozhovorov sama, tvorila základ. Ostatné skúmané kategórie fungovali potom v jej kontexte, napríklad porovnanie minulosti a súčasnosti.

Dá sa teda povedať, že z toho ako plynuli rozhovory, bola pre ženy rodina to najdôležitejšie, okolo čoho sa točil celý ich život?

Dalo by sa to tak povedať, ale ony samy to nepomenovali ako to najdôležitejšie. Všetko, o čom rozprávali, nejakým spôsobom súviselo s rodinou. Buď s tou, v ktorej sa narodili, alebo s tou, ktorú si založili. Mali veľmi obmedzené možnosti zamestnať sa, takže aj preto bola rodina ústredná v ich životoch.

Prešla rodina v západných spoločnostiach zmenami?

Áno a zásadným spôsobom. Rozhovory s týmito ženami potvrdzujú etnologické, antropologické, kulturologické či sociologické teórie, ktoré sa venujú skúmaniu rodiny. V období detstva a mladosti týchto žien bola rodina viazaná na miesto narodenia a potom na miesto bydliska, zvyčajne manžela, z ktorého sa neodchádzalo. Teda, okrem muža, ktorý mohol, a často aj musel cestovať za prácou. Aby som to spresnila, hovoríme o roľníckych rodinách, mestské prostredie a vyššie vrstvy to mali zas inak nastavené. Potom nasledovalo socialistické zriadenie a to tiež prinieslo zmeny. Všetky ženy sa museli zamestnať a aj tie, ktoré predtým neboli zamestnané v trvalom pracovnom pomere. Predtým sa ženy väčšinou starali o hospodárstvo, pole, domácnosť a deti. V socializme sa museli zapojiť do pracovného procesu tak isto ako muži.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie