Táto transatlantická trhlina nie je nová, ale rozhodne najhlbšia

Trump masovo opúšťa spojencov v politickom i citovom zmysle. V podstate ide o antitézu jesene 1989, keď sa zrútil sovietsky blok.

Foto – TASR/AP

Národný park Thingvellir ležiaci asi 50 kilometrov od Reykjavíku je najdôležitejším miestom islandskej histórie. Na tomto mieste založili v roku 930 Vikingovia prvý demokratický parlament a Island tu v roku 1944 vyhlásil svoju nezávislosť od Dánska. Je to tiež miesto, kde leží malá tektonická platňa Hreppafleki – na zlome, kde sa stretávajú Severoamerická a Eurázijská tektonická platňa. V dnešnom geopolitickom prostredí však nejde len o prírodu, ale aj o jasnú symboliku.

Niet pochýb, že medzi Spojenými štátmi a Európou existuje čoraz väčšia trhlina. Platňa Hreppafleki môže reprezentovať Čínu, ktorá sa hlási k svojmu miestu medzi najvýznamnejšími globálnymi mocnosťami, čo je, zdá sa, situácia, s ktorou Spojené štáty ani Európa nie sú veľmi spokojné. Ale možno ešte lepšie je prirovnať malú platňu k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého opakované provokácie spôsobili, že sa z transatlantických vzťahov vytratila dobrá vôľa a že Amerika stráca svoje niekdajšie postavenie vo svete.

Opak roku 1989

Studenú vojnu z rokov 1945 – 1989 charakterizoval bipolárny svetový poriadok, ktorého stabilita závisela od rovnováhy strachu z jadrovej vojny. Po roku 1989 sa objavilo nádejnejšie usporiadanie, ktoré ako hegemón viedli USA, hoci aj to bolo destabilizované napríklad medzinárodným terorizmom. Lenže teraz sme sa dostali do novej fázy, v ktorej si Spojené štáty odcudzujú zvyšok sveta tým, že porušujú jednu starú normu za druhou.

Len za niekoľko posledných týždňov Trump uvalil veľké dovozné clá nielen na čínsky tovar, ale aj na tovar od ázijských a európskych spojencov Ameriky; takisto narušil každoročný samit krajín G-7, keď obvinil najbližších amerických spojencov zo špinavých obchodných praktík; a taktiež sa v Singapure stretol s Kim Čong-unom – kým jeho správanie voči kanadskému a európskym partnerom bolo najmä urážlivé, brutálneho severokórejského diktátora zahrnul obdivom. A v tom istom čase takisto zaviedol (a po politickom tlaku zrušil) na južnej americkej hranici cynickú politiku oddeľovania detí migrantov od ich rodín.

Skrátka, s tým, ako útočí na hodnoty, na ktorých stojí demokracia, Trump masovo opúšťa spojencov v politickom i citovom zmysle. V podstate ide o antitézu jesene 1989, keď sa začal rúcať sovietsky blok a zdalo sa, že bude triumfovať demokracia. Dnes nie je jasné, za čím si Spojené štáty stoja a táto neistota predstavuje riziko pre celú transatlantickú alianciu.

Teraz je to vážnejšie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |