Ruská hrozba je tu s nami už dlho

Deväť rokov pred samitom Trump – Putin varovali Východoeurópania Ameriku pred Putinom. Jediné, čo sa dá ich listu vyčítať, je, že nebezpečenstvo prichádzajúce z Kremľa podcenil.

Ilustrácia – Vizár

Opisovať západné ťažkosti s Ruskom ako akýsi nový problém je opakujúcou sa, ale tiež rozčuľujúcou chybou. V skutočnosti sa niektorí ľudia obávali kremeľského revizionizmu a darebáckeho správania už od deväťdesiatych rokov. Ďalšou chybou je tvrdiť, že prekvapivé víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách 2016 podkopalo dovtedy pevný európsky bezpečnostný poriadok.

Je pravda, že mnohé prezidentove poznámky strieľané od boku (napríklad „NATO je rovnako zlé ako NAFTA“ alebo že Európska únia bola vytvorená za účelom okradnutia Spojených štátov) môžu znieť alarmujúco neinformovane. Pravdou je aj to, že ako sa blíži jeho bilaterálne stretnutie s Vladimírom Putinom, je stále menej naklonený tomu, aby odsúdil ruskú anexiu Krymu. A zjavne tiež uvažuje o stiahnutí amerických síl z Nemecka.

Žiadna novinka

Úroveň znepokojenia môže byť nová, ale samotná obava nová nie je. Dňa 16. júla 2009, presne deväť rokov pred plánovaným helsinským stretnutím Trumpa s Putinom, napísali proatlantickí politici a intelektuáli z krajín, ktoré sa dve desaťročia predtým vymanili spod sovietskej nadvlády, otvorený list administratíve prezidenta Baracka Obamu, v ktorom vyjadrili obrovské obavy o transatlantický bezpečnostný vzťah. Bol to dlhý, precítený a priamočiary dokument. Medzi signatármi sa objavilo šesť bývalých prezidentov, niekoľko bývalých ministrov zahraničia, jeden expremiér a iné ťažké váhy. (Iniciatívu zorganizoval dnes už nebohý americký diplomat a analytik Ron Asmus, a priznávam, že na príprave som sa podieľal aj ja.)

List zdôrazňoval rastúcu európsku skepsu ohľadne hodnoty atlantickej aliancie, korozívny vplyv, aký mala na dôveru verejnosti finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2008, vojna v Iraku, ako aj nedostatok skúsených lídrov.

Revizionistická mocnosť

Zo všetkého najviac však signatárov znepokojovali akcie Kremľa a nedostatočná americká reakcia na jeho správanie. Hoci podpísaní politici zdvorilo privítali takzvaný reset vzájomných vzťahov, ktorý Rusku navrhla Obamova administratíva (šlo o nešťastný diplomatický trik z marca 2009), taktiež poznamenali, že Rusko bolo už v tom čase aspoň v ich regióne „revizionistickou mocnosťou“.

Ako sa písalo v dokumente, Rusko „odmieta uznať právo na naše vlastné historické skúsenosti. Presadzuje svoje výsadné postavenie pri určovaní našich bezpečnostných priorít. Používa otvorené i skryté metódy ekonomického boja od energetických blokád a politicky motivovaných investícií až po úplatkárstvo a manipuláciu médií v snahe presadiť svoje záujmy a zmeniť transatlantickú orientáciu strednej a východnej Európy.“

Autori naliehali na prezidentskú administratívu, aby sa vystríhala bilaterálnych dohôd s Ruskom, ktoré by robila ponad hlavy svojich spojencov, aby prihliadala na spoločné hodnoty a aby ako strategického partnera zaangažovala aj Európsku úniu.

Čo nám vy budete hovoriť?

Obamova administratíva tento múdry a jasnozrivý list odmietla ako alarmistický, nevďačný a neužitočný dokument. Naopak, návrhy, ktoré sa v ňom objavili, ostentatívne odmietla. Čo bolo ešte horšie, len o dva mesiace neskôr

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |