Etnologička: Súčasní tridsiatnici sú na tom horšie, ako boli ich rodičia, nevieme, ako sa budú mať na dôchodku Husákove deti

Ľubica Voľanská. Foto – Matúš Lago

Ľubica Voľanská zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že starí ľudia sú u nás diskriminovaní v mnohých oblastiach. Kedysi boli ich vedomosti nevyhnutné na prežitie, dnes ich spoločnosť často považuje za príťaž.

Ľubica Voľanská vyštudovala etnológiu a históriu a od roku 2005 pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Skúma problematiku staroby, starnutia, rodiny, historickú antropológiu a nehmotné kultúrne dedičstvo. Je zástupkyňou Slovenska v Riadiacom výbore programu Ageizmus – multinárodná interdisciplinárna perspektíva. Vyvrcholením projektu bola konferencia v Bratislave o možnostiach boja proti ageizmu. Je spoluzakladateľkou organizácie Zrejme, ktorá sa snaží zmeniť postavenie starších ľudí v spoločnosti.

Pred zhruba tridsiatimi rokmi britský denník The Guardian zverejnil článok s titulkom „Bude tretia svetová vojna vojnou medzi generáciami a nie medzi štátmi?” Máme tu generačný konflikt?

Myslím si, že The Guardian to prehnal, novinové titulky zvyknú robiť väčšie haló, aby čitateľov zaujalo. Sociálny štát je založený na tom, že najmladšia a najstaršia generácia sú „živené“ tou strednou. Dôležité je, že vždy je tento medzigeneračný vzťah iný na osobnej úrovni ako na spoločenskej. Osobná skúsenosť so starou mamou či s otcom je u každého iná a určite sa nezhoduje s teóriou príživníctva staršej generácie na mladšej.

The Guardian mal na mysli konflikt na úrovni štátu, ale zatiaľ sa zdá, že sme nedospeli do takého štádia, že by tu bola vojna generácií.  Je pravda, že sa dlhšie hovorí o tom, že ľudia by si mali sami šetriť na vlastný dôchodok. O tom mala byť aj dôchodková reforma na Slovensku. Žiaľ, nebola dokončená. Neoliberálny systém je založený práve na princípe, že každý by mal prevziať zodpovednosť za seba a táto zodpovednosť by nemala byť ponechaná len na jednej vrstve obyvateľstva, teda na tej pracujúcej v zamestnaní.

Treba dodať, že prognózy pracujú najmä s kontinuálnym vývojom, nedokážu predpovedať všetky udalosti. Napríklad, nikto nepredpokladal, že príde Nežná revolúcia a spôsobí také prudké zmeny v spoločnosti. Podobne ani migráciu v takej veľkej miere nikto nepredpovedal. Napríklad vo Viedni žije v súčasnosti viac ako 50 percent ľudí s migrantskou skúsenosťou a aj to zásadne mení demografické zloženie mesta. Takže aj preto sa výrok The Guardianu nemusel naplniť.

Takže sa zdá, že zatiaľ tu medzigeneračný problém nemáme?

Máme, ale nesúvisí nutne s demografiou, či zvyšovaním dôchodkového veku v súvislosti  so zmenou nastavenia misky váh „produktívnych“ mladších a už „neproduktívnych“ starších ľudí. Súvisí skôr so zmenou vnímania hodnoty práce a s náplňou voľného času v budúcnosti. Hoci je, samozrejme, otázne, či môžeme obdobie dôchodku považovať za voľný čas. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie