Trump naznačuje ústupky Putinovi. Ale čo za ne dostane?

Trump a Putin sa prvýkrát stretli na samite G20 v Hamburgu. Foto – AP

Spojené štáty – teoreticky stále najsilnejšia svetová mocnosť – pôsobia dojmom, že sa chcú vzdať niečoho celkom veľkého výmenou za niečo veľmi malé.

Autorka je americká historička a novinárka
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

„Vo svojich srdciach sme skutočne verili, že nastalo svitanie nového dňa, za ktorý sme sa všetci modlili,“ povedal svojmu životopiscovi Harry Hopkins. „Boli sme si absolútne istí, že sme dosiahli prvé veľké víťazstvo mieru.“ Hopkins, jeden z najvýznamnejších poradcov prezidenta Franklina D. Roosevelta, nebol jediným účastníkom, ktorý prezentoval Jaltskú konferenciu z februára 1945 ako veľký úspech. Vo svojej knihe o Jalte poukazuje harvardský historik Sergej Plochij na to, že výsledok konferencie potešil každého v americkej i britskej delegácii – vrátane deprimovaného Georgea Kennana a obozretného Winstona Churchilla. Zdalo sa, že Veľká Británia, Spojené štáty a Sovietsky zväz dokázali prekonať rozdiely, načrtli svoje sféry vplyvu a súhlasili s tým, že po nemeckej kapitulácii by sa všetky oslobodené krajiny v Európe mali stať demokraciami.

Lenže nadšenie trvalo len krátko. V priebehu niekoľkých mesiacov po sebe na línii prímeria v Bavorsku strieľali americkí a sovietski vojaci. Falošný sovietsky prísľub, že do oslobodených východoeurópskych krajín príde demokracia, sa takmer okamžite zmenil na frašku. „Víťazstvo mieru“ sa zmenilo na začiatok studenej vojny – štyri desaťročia trvajúceho boja, v rámci ktorého prebiehali preteky v zbrojení, Američania masívne nasadili svoje jednotky v Európe a druhú časť kontinentu utláčala Moskva.

Spomeňte si na toto poučenie z Jaltskej konferencie v nasledujúcich dňoch, keď sa Biely dom pripravuje na prvý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |