Na Pohodu môže každý ísť za niečím iným
Najväčšou odlišnosťou od iných festivalov sú pestrosť programu a projekty na objednávku.
Čím dlhšie tam chodíte, tým viac vnímate detaily. V programe, v produkcii, v servise pre návštevníkov. Začnete chápať, prečo hrá niekto práve tento rok, prečo práve v nejakom konkrétnom čase a práve na tom a nie inom pódiu. Samozrejme, nemusíte tam chodievať vôbec. Alebo to len pozorovať z diaľky. Kritizovať a písať po internetoch zlostné reakcie.
Tón debaty alebo budúce spomienky na konkrétny ročník Pohody často určí už prvý deň. Prvý najsilnejší dojem, prvá reakcia. Prvú reakciu k článku o otváracom koncerte venovanom Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej nám napísal otec brat zavraždeného novinára: „Ak máte nejakú možnosť, poďakujte za nás z celého srdca účinkujúcim“.
Už pozorovať nástup takmer tristo ľudí na pódium bol zážitok. Bol to doterajší rekord Pohody, ale o to nešlo. Členovia Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala sú profesionálni hudobníci, pôsobia pod Slovenskou filharmóniou, hrávajú v koncertných sálach a v kostoloch. Teraz sa dali dokopy s 257 spevákmi, ktorí zareagovali na výzvu prísť s nimi na úplný úvod Pohody uviesť Dvořákove Biblické piesne, Mozartovu Ave verum a Suchoňovu Aká si mi krásna.
Je neuveriteľné, ako sa dá hlavné pódium veľkého festivalu o siedmej podvečer zmeniť na také intímne miesto. Ak znie niekedy klasika na takejto scéne, obvykle sú to nejaké úpravy známych popových piesní alebo melódie z filmov. Pohoda dáva veľký priestor klasike už dlho. Nie snobsky, pre „elitné“ publikum, ale symbolicky, s nejakým odkazom