Dva filmové extrémy z Karlových Varov

Niektoré filmy diváci nebudú mať nikdy radi, lebo hovoria o nepopulárnych veciach.

Caleb Landry Jones vo filme To the Night.

Nejde mi o tucty náročných artových alebo pseudoumeleckých snímok, ale o filmy, ktoré – povedané jemne – drásajú nervy tým, že ukazujú svet psychicky chorých ľudí. Pohybujú sa po extrémnych situáciách ľudského života a opisujú ich sugestívne a emotívne. Festival Karlovy Vary premietol dva výrazné filmy tohto typu.

Bol to najmä súťažný film rakúskeho režiséra Petra Brunnera Do noci, nakrútený v New Yorku s americkými hercami. Jedným z producentov filmu bol rakúsky dokumentarista Ulrich Seidl. Film sumarizuje zásadné okamihy života muža s posttraumatickú stresovou poruchou, ktorého hrá americký herec a hudobník Caleb Landry Jones (The Florida Project, Tri billboardy kúsok za Ebbingom).

Brunner nie je v Karlových Varoch neznámy, v roku 2005 tu dostal Zvláštnu cenu poroty za expresionistický film Má krídla, kto končí pádom. Výrazne psychologický film nebol úplne divácky, ale medzinárodnú porotu zaujal.

Ešte menej divácky je jeho nový film, s ktorým bol Brunner opäť v hlavnej súťaži. Podobné filmy, ktoré v 90. rokoch pomerne často vznikali v rakúskej a nemeckej kinematografii, sa už prakticky nerobia, pretože podporné programy len ťažko financujú celovečerné snímky bez diváckeho potenciálu.

Ničím všetko, čo milujem

Film Do noci prostredníctvom hry svetiel, umeleckých artefaktov a halucinačných momentov zachytáva vnútorný svet muža menom Norman, ktorému ako malému zhorela v jeho rodnom dome rodina a on sa s tým nedokázal vyrovnať. Absolvuje síce liečenie, ale besy ho prenasledujú ďalej. Miluje a zároveň

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |