Denník N

Čím menej žijeme, tým máme väčší strach zo smrti, píše slávny psychiater

Americký psychiater Irvin Yalom.

Irvin Yalom rekapituluje svoj život v knihe Ako som sa stal sám sebou. Má to byť jeho posledná kniha, čo je zrejmé nielen z toho, ako si spytuje svedomie, ale i z toho, s akou precíznosťou spomína na všetko, čo kedy dokázal.

„Pacient a terapeut sú spolucestujúci a pacient sa niekedy počas cesty teší z výhľadov, ktoré terapeutovi uniknú.“

Irvin Yalom je americký psychiater, ktorý má obrovskú zásluhu na tom, že ľudia po celom svete sa dozvedeli, čo je psychoterapia a ako funguje. Vie o nej písať veľmi zaujímavo, šarmantne, pútavo, sexy.

Dokázal to v niekoľkých poviedkových knihách a  románoch zo sveta psychoterapie, ale i filozofie. Okrem toho mu slúži ku cti, že vypracoval ucelenú a aj v odbornej verejnosti uznávanú koncepciu skupinovej psychoterapie, ktorá znamenala revolúciu v prístupe k pacientom.

Aj jeho koncepcia takzvanej existenciálnej terapie je dôležitým míľnikom. Yalom nie je len „pisálek“, ale i vedec, uznávaný univerzitný profesor zo Standfordskej univerzity, o ktorého prednášky sa bijú najprestížnejšie univerzity. Je vo svete psychoterapie čosi ako Hawking pre fyziku.

V prípade psychoterapie je to zvlášť dôležité – pretože je to odbor, ktorý je stále tabu, o ktorom sa stále len tak bežne nehovorí, ktorého sa stále mnohí ľudia iracionálne obávajú a prechovávajú voči nemu množstvo predsudkov.

Yalom vo svojich knihách krížom-krážom píše o vyslovených i nevyslovených obavách, strastiach, radostiach, úskaliach, ale hlavne o obrovskej sile a kráse, akú v sebe psychoterapia nesie. A za to mu patrí veľká vďaka od všetkých odborníkov i laikov. Jeho, ako sám tvrdí, posledná kniha, má názov Ako som sa stal sám sebou (vyd. Premedia).

Je k sebe poctivý

Prvá polovica knihy je veľmi zaujímavá a osobná. Hlavne úvod knihy, kde autor opisuje svoje neradostné detstvo v obchodníckej židovskej rodine, svoju nedostupnú matku a zakríknutého otca, vzdialenú sestru, nehostinnú štvrť, ich ťažký imigrantský osud, ale i ešte horšie tušené hrôzy, ktoré za oceánom v čase druhej svetovej vojny prežívali ich príbuzní. To všetko prispelo k tomu, že sa stal sám sebou a že svetu porozprával nielen o radosti, ale i o ľudskom trápení z takto namiešanej a spracovanej osobnej skúsenosti.

Vracajúc sa k sebe ako k dieťaťu i k mladíkovi skúša si zaujímavé literárno-terapeutické experimenty, napríklad dialóg skúseného psychoterapeuta Yaloma s mladým zmäteným študentom medicíny Yalomom, ktorý by prišiel k nemu na terapiu. Nie sú to nezaujímavé čitateľské pošteklenia.

Yalom je poctivý i v spytovaní svojho svedomia – silná je jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie