Denník N

Neurovedkyňa o strese: Kedysi nás naháňal mamut, dnes deadliny

Vedkyňa Zuzana Kasanová prišla na Slovensko, aby v Centre vedecko-technických informácií SR vystúpila s prednáškou Ako stres ovplyvňuje fungovanie mozgu? Foto N – Tomáš Benedikovič

Vo veľkomestách sme obklopení cudzími ľuďmi a permanentne sme zahltení informáciami. Takže stres je chronický, nikdy neutícha a je nekontrolovaný. Nemôžeme sa zavrieť a odísť, keď vieme, že emaily a telefonáty stále prichádzajú, hovorí slovenská neurovedkyňa.

Podľa mňa by nikomu nezaškodilo, ak by mal svojho psychológa. Keď sa môžete vyventilovať a slobodne hovoriť o veciach, ktoré vás trápia, môžete na veci získať nový náhľad. Môžete napríklad poukázať na nejaký paradox, že klient vraví, ako ho baví futbal, no naposledy ho hral pred dvomi mesiacmi. Čím to je? Ak sa človek prestane skrývať sám pred sebou, môže svoj život prehodnotiť, vraví v rozhovore pre Denník N vedkyňa ZUZANA KASANOVÁ.

Môže byť stres aj dobrý?

Stres je hlavne dobrý.

Prečo?

Ide o stav duševného alebo emočného napätia v dôsledku náročných okolností a pomáha nám posúvať sa dopredu. Stres nás vyzýva k aktivite a motivuje nás, aby sme zmenili náš súčasný stav. Môže nás nakopnúť k tomu, aby sme sa naučili niečo nové.

Ako si potom vysvetliť stav, keď stres človeka paralyzuje, takže nie je schopný konať?

Ak množstvo stresu prevyšuje naše schopnosti zvládať ho, niekedy sa potrebujeme uzavrieť do seba. Keď máme pocit, že je na nás toho príliš, vyhýbame sa ľuďom a ďalším stresorom, aby sme sa vrátili do rovnováhy. Keď je reakcia človeka na stres extrémna, môže prerásť do paralýzy, takže človek akoby zamrzne („freeze reakcia). Vo všeobecnosti platí, že keď sme v strese, aktivuje sa os HPA (z angl. hypothalamic–pituitary–adrenal axis, pozn. red.), ktorá nabudí organizmus k maximálnej aktivite. Vylučuje sa kortizol, adrenalín a dopamín, aby bol človek schopný v danom stresujúcom momente bojovať alebo utekať (fight-or-flight response, pozn. red.). Tretia možnosť je, že zamrzne. Z evolučného hľadiska to tiež môže byť užitočná reakcia. Stav, keď sme fyzicky, duševne a emocionálne paralyzovaní, nám môže pomôcť odosobniť sa od danej situácie. Potom tak intenzívne neprežívame to, čo sa nám deje.

Zuzana Kasanová (1984) 

Foto N – Tomáš Benedikovič

je neurovedkyňa a molekulárna biologička. Pôsobí v Centre pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku. Zaoberá sa výskumom psychologických a neurálnych mechanizmov, ktoré sa podieľajú na vzniku symptómov schizofrénie.

Existujú rozdiely v tom, ako deti a dospelí reagujú na stres?

Dospelí sa už naučili sebaregulácii a vedia, že od nich spoločnosť očakáva isté reakcie. Deti sa dokážu hodiť o zem, rozplakať sa a svoje emócie prejavujú spontánnejšie. U detí sa taktiež častejšie objavuje spomínaná freeze reakcia, keď zamrznú v prípadoch, že čelia situácii, ktorú nevedia zvládnuť. Dospeláci síce majú viac fyzických, kognitívnych a duševných schopností situácie zvládať, ale zároveň ich spoločnosť núti, aby vystupovali ako silní a nezlomní jedinci, čo môže mať negatívny vplyv, ak človek vnútorne trpí a bolesť neprejavuje navonok.

Ako žiaci a študenti zvládajú stres v škole?

Nie som klinická psychologička, no výskumy ukazujú, že primeraný stres v škole môže fungovať ako očkovanie proti stresu v dospelosti: deti sa naučia, že život nie je niekedy fér, takže dostanú päťku, aj keď sú naučené. Môže ich pripraviť na stres v pracovnom živote, keď ich šéf pokarhá za niečo, za čo nemôžu. No je to veľmi individuálne. Niektoré deti sú citlivejšie a reagujú na stres výbuchmi agresie, alebo sú depresívne a úzkostné a uzavierajú sa do seba. Stále platí, že nadmerný stres v detstve je rizikovým faktorom duševných chorôb, napríklad schizofrénie v dospelosti.

Je podľa vás používanie sociálnych sietí mladými ľuďmi spojené s rozvojom niektorých duševných porúch, napríklad depresie?

Je to veľmi kontroverzná téma, ku ktorej ešte nemáme dostatok dát. Povedala by som však, že je to podobné ako so stresom, všetkého veľa škodí. Na jednej strane môžu sociálne siete poskytnúť oporu a zdravé väzby, môžu trénovať spoločenské správanie, formovať identitu mladého človeka a dať mu pocit, že zapadá medzi svojich rovesníkov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie