Denník N

Bol som 24 hodín na urgente. Väčšina pacientov neboli urgentné stavy, záchranári doviezli aj vyvrtnutý členok

Július Hodosy na centrálnom príjme v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Július Hodosy na centrálnom príjme v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dôvodom, prečo toľko ľudí končí na urgente, hoci by nemali, spočíva podľa lekára z urgentu aj v nedostatočnej primárnej starostlivosti. „Toto je psychiatrická pacientka, ktorú k nám doviezla záchranka 7. júla. Ťažkosti mala už šesť týždňov. Keď som sa rozprával s jej synom, zistil som, prečo ju doviezli. Lebo termín k psychiatrovi mala až na 1. augusta. To mala mesiac čakať? Ale skorší termín dostať nemohla, lebo psychiater má plnú ambulanciu,“ vraví lekár.

Mladý muž je celý od krvi a v dlani má zarezané kúsky skla. Je zjavné, že potrebuje operáciu ruky a CT hlavy. Na centrálny príjem ružinovskej nemocnice v Bratislave ho okolo jedenástej večer doviezli dvaja policajti.

Nebezpečne šoféroval po parkovisku, ohrozoval priateľku a rozbíjal sklo. Má 20 rokov, nafúkal dve promile. V ambulancii sa všetkým opakovane vyhráža, že ich pozabíja, k tomu pridáva spŕšku expresívnych slov. Miestami nespolupracuje. V miestnosti s ním sú ešte dvaja policajti, zdravotný brat, medik, lekár a ja.

Na centrálnom príjme ružinovskej nemocnice v Bratislave som strávil dve 12-hodinové služby, dennú a nočnú, aby som videl, ako vyzerá práca lekárov na urgente.

Bez umŕtvenia

Rany na dlani opitého mladíka nie sú veľké, no vyžadujú šitie. Lekár Július Hodosy vysvetľuje, prečo pri šití nedošlo k lokálnemu umŕtveniu. „Rany sú ďaleko od seba a na každú z nich by sme museli použiť jeden až dva vpichy na umŕtvenie, rovnaký alebo väčší počet ako pri šití. Ihla na šitie je navyše tenšia ako ihla na umŕtvenie a pacienta bolí menej.“

Hodosy má atestáciu z urgentu a na centrálnom príjme pracuje 12 rokov. Pacient počas zákroku personálu vyčíta, že ho chcú zabiť. Kričí a silou mocou sa snaží vyšmyknúť. Na lôžku ho musí pridržiavať zdravotný brat a obaja policajti.

Zákrok v týchto „bojových“ podmienkach robí pod dozorom lekára medik István, ktorý študuje na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pri zákroku som mu podal zopár nástrojov či dezinfekciu.

Opitého pacienta berieme na CT. Ukáže sa, že hlavu má v poriadku. „Chcú ti pomôcť, tak sa upokoj,“ hovorí jeden z policajtov, keď sa pacient opäť vyhráža, že všetkých pozabíja. „Toto musím riešiť za 800 eur,“ povzdychne si druhý.

Sieťová posteľ pre agresívnych pacientov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odrezaný palec

Pri vchode centrálneho príjmu je registrácia so zdravotnou sestrou. Tá pacienta zaregistruje a po dohode s lekárom určí napríklad to, či pôjde okamžite na röntgen, prípadne to, či ide o ľahší alebo ťažší stav, ktorý má prednosť.

Ak je na tom pacient zle, vezmú ho do expektačnej miestnosti, kde mu monitorujú vitálne funkcie.

Na urgente sú ešte dve expektačné miestnosti (jedna má sieťovú posteľ pre agresívnych pacientov, najmä opilcov), tri ambulancie – tie obsadzujú nielen „urgenťáci“, ale aj chirurg či kardiológ –, a jedna miestnosť s vybavením pre ORL.

Otvoria sa dvere a do miestnosti prednostne prichádza starší pán so zakrvavenou ofačovanou rukou. Doviezla ho sanitka a dozvedáme sa, že si na cirkulárke odrezal palec.

K dispozícii už máme röntgen, vidíme, že palec je preč a poškodené sú aj ďalšie prsty. Záchranári odovzdajú aj odrezaný prst, ktorý starostlivo zabalili do chladiaceho materiálu.

„Niekedy dovezú prst, ale už sa nedá použiť, tentokrát si prácu urobili dobre,“ pochváli ich Hodosy po tom, čo zdravotný brat prst rozbalí a skontroluje.

Lekár najprv skúma hybnosť prstov a citlivosť na bolestivé podnety. Keď pacienta vyšetrí aj plastický chirurg, povie mu: „Musíme vás operovať, dokonca tak, že vás na niekoľko hodín uspíme,“ zreteľne artikuluje špecialista.

„Ježiš Mária, preboha,“ bedáka svojrázny pacient a dodá: „To ja nepotrebujem, to bych prešou domou,“ a zdvíha sa z lôžka.

Čo s opilcom?

Medzitým zo sieťovej postele, ľudovo sa jej vraví „klietka,“ huláka opilec. Spadol z bicykla, udrel si hlavu, a tak ho doviezla sanitka. Kope do látkovej klietky a aj on sa vyhráža, že všetkých zabije.

Klietka musí ísť dole, aby lekár skontroloval hlavu. Podarí sa to na pár sekúnd. Zdravotný brat pacientovi šikovne uchmatne zapaľovač, lebo hrozí, že podpáli posteľ.

Podľa lekára sa na urgente s opilcami obyčajne naťahujú sami a pomoc od polície majú len vo veľmi závažných prípadoch.

„Je otázne, čo mám s takým pacientom robiť. Mohli by sme sa na neho piati vrhnúť, aby som mu pichol injekciu a uspal ho. Ale v takom prípade by musel ísť na ARO, lebo by sme mu liečbou spôsobili zástavu dýchacieho centra, takže by ho museli zaintubovať. ARO je jedno z najdrahších oddelení, myslím, že deň na ňom stojí niekoľko tísíc eur. Tohto necháme vyspať a keď sa zobudí, pošlem ho na CT, ktoré stojí niekoľko sto eur,“ vyhodnocuje situáciu Hodosy.

Pacient ešte niekoľko hodín z plného hrdla huláka a kope do zariadenia. Lekári pracujú len niekoľko metrov od neho. Keď sa prebudí zo spánku, sieťovú posteľ roztrhá a vyslobodí sa. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie