Pri záchrane vystresovaného človeka je 80-percentné riziko, že sa utopí, hovorí slovenský inštruktor potápania

Potápanie sa v jaskyni je ako plávanie v kakau, skoro nič nevidíte. Pre jaskynných potápačov to nie je problém, sú na to zvyknutí, no problém to môže byť pre deti, ktoré zachraňujú, vraví slovenský potápač a inštruktor potápania Oliver Krajňák o záchrane thajských futbalistov.

Do pondelka sa z jaskyne dostalo osem z 13 uviaznutých ľudí. Predpokladá sa, že na časti cesty sa museli potápať. „Keď človek spanikári, vyvinie veľkú silu, je ho ťažké ovládať. Toto je najväčšie nebezpečenstvo,“ hovorí 64-ročný prezident technického výboru Zväzu potápačov Slovenska, ktorý sa potápal aj v hĺbke 135 metrov.

V čom je záchranná operácia thajských futbalistov náročná?

Jaskynné potápanie patrí medzi najnáročnejšie potápania, podobne ako vrakové potápanie, pretože ste v obmedzenom priestore a nemôžete sa vynoriť na hladinu. Treba preplávať cez sifóny (po strop zatopené jaskynné komory, pozn. red.). Keď je mútna voda a zlá viditeľnosť, je to ešte horšie. Keď zachraňujete nepotápačov, musíte ich naučiť dýchať z prístroja pod vodou, aspoň základy. Dostanú masku, plutvy nemusia mať, lebo záchranár ich po jednom prenesie cez sifóny von. Musia ich držať, samostatne pod vodou neplávajú. Musíte ich naučiť, aby nespanikárili pod vodou.

Čo sa stane, keď spanikária?

Keď príde panika, hrozí, že to človek neprežije. Je dôležité, aby mal pohodu, pretože stres je pri potápaní najväčší protivník. Keď sa vystresuje, chce ísť nekontrovateľne von, lenže to sa nedá. Je to náročné, lebo neviete, ako zareaguje psychika človeka, ktorý je prvýkrát pod vodou. Spanikári vám tam a potom môže ohroziť aj samotného záchranára. Niekedy sa môže stať, že záchranára utopí začiatočník.

Dá sa to naučiť za pár dní, ako sa to snažili naučiť thajských chlapcov?

Dá.

Čo znamená, že treba špeciálne dýchať pod vodou?

Nesmiete pod vodou dýchať