Anexia Krymu je neprijateľná. Prečo má americký prezident iný názor?

V roku 1940 Spojené štáty odmietli uznať anexiu pobaltských krajín. O polstoročie neskôr sa správnosť takéhoto kroku potvrdila.

Takto sa to začalo, ukrajinský Krym obsadili ruskí vojaci bez označenia. Foto – TASR/AP

Autor je komentátorom The Washington Post
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V americkej vláde panuje o Ruskom anektovanom Kryme faktická jednomyseľnosť: bol to ohavný akt agresie a prvé násilné ovládnutie teritória iného národa v Európe od skončenia druhej svetovej vojny, ktoré by Spojené štáty nikdy nemali akceptovať.

Z tohto konsenzu existuje jediná výnimka: prezident Donald Trump.

Už od svojej prezidentskej kampane Trump opakovane hovorí – naposledy ostatným lídrom G7 –, že Krym by mal byť súčasťou Ruska, lebo ho obýva rusky hovoriaca väčšina a, ako povedal v roku 2016, „boli by radšej s Ruskom“. Keď sa ho pred nadchádzajúcim stretnutím s Vladimirom Putinom pýtali, či môže potvrdiť správy, že by mohol uznať ruskú suverenitu nad Krymom, prezident prekáravo novinárom odpovedal: „Uvidíme.“

V skutočnosti sa zdá v tejto chvíli nepravdepodobné, že sa niečo také stane. Biely dom minulý týždeň potvrdil oficiálnu pozíciu, že sankcie proti Kremľu „zostanú v platnosti, kým Rusko nevráti Krym Ukrajine“. Putinov hovorca zas povedal, že téma nebude súčasťou agendy stretnutia. (Vo vnútri vlády panujú oveľa väčšie obavy, že Trump odovzdá Putinovi víťazstvo v Sýrii, ale to je iný príbeh.)

O Kryme nebolo sporu

Bez ohľadu na to nám otázka Krymu vraví o prvých 18 mesiacoch Trumpa v úrade tri dôležité veci: jeho hrubé a nekvalifikované

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |