Denník N

Nesmieme sa klaňať peniazom a myslieť si, že dokážeme ovládať prírodu, hovorí umelec Rudolf Sikora

Tento výkričník nad civilizáciou mal vzniknúť ešte v roku 1975, podarilo sa to až teraz na nádvorí GMB. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri príležitosti výročia vzniku Rímskeho klubu – organizácie, ktorá pred 50 rokmi upozornila na hroziacu globálnu ekologickú katastrofu, usporiadal Rudolf Sikora výstavu v Galérii mesta Bratislavy. Nikam sme sa nepohli, ničí nás ľahostajnosť, hovorí.

Nedávno sa ocitol v nemocnici. V novinách z januára našiel prieskum, podľa ktorého má 42 percent Slovákov strach z utečencov a len 8 percent vníma klimatické zmeny. „To znamená, že 92 percentám opýtaných je úplne jedno, čo sa deje s našou planétou,“ hovorí udivene Rudolf Sikora.

Zarazene o tom rozprával svojim spolupacientom v izbe. Tí si z neho robili žarty. Vraj aké má čudné hobby, že toľko rozpráva o nejakej ekológii a klimatických zmenách. „A ja som im len vravel, že to predsa nie je žiadne hobby, to je o nás. Veď ja by som bol oveľa radšej, keby sme takýmto problémom vôbec nečelili,“ hovorí Rudolf Sikora.

O človeka, prírodu a stav našej civilizácie sa zaujímal už ako čerstvý absolvent koncom 60. rokov a potvrdzuje to aj jeho aktuálna výstava v Galérii mesta Bratislavy, ktorú pripravil v spolupráci s kurátorkou Katarínou Bajcurovou. Volá sa Eko(ko)mix a predstavuje staršie, ale aj celkom nové diela, ktoré sú priamočiarym apelom na ľahostajnosť voči životnému prostrediu.

Dodnes krúti hlavou nad tým, čo sa dozvedel z prieskumu v novinách, hoci ho to vlastne až tak veľmi neprekvapilo. Jedným z hlavných impulzov tejto výstavy je totiž pripomienka vzniku Rímskeho klubu – nezávislej organizácie vedcov, filantropov a obchodníkov, ktorá upozorňovala na hroziace ekologické problémy sveta. Organizácia vznikla v apríli 1968 v Ríme.

Odvtedy sme sa podľa Sikoru nikam nepohli. Naopak. „Stratili sme už veľmi veľa času. Vo vesmíre prežijú iba múdre civilizácie a teraz sa ukáže, či je takou aj tá naša,“ dodáva.

Výkričník VI, 1974.

Výkričník, 1974.

Výkričník, 1974.

Päť metrov vysoký výkričník – objekt mal byť aj súčasťou Parížskeho bienále v roku 1975, kam Rudolfa Sikoru pozvali. Výkričník mal na sebe niesť rôzne jeho diela týkajúce sa ekológie, planéty a jej ohrozenia, ale aj texty a práce iných autorov. Diváci do neho mali zapisovať svoje poznatky a poznámky. Na bienále do Paríža už však z politických dôvodov ísť nemohol.

Politici majú moc konať

Nevidí to s našou planétou úplne katastroficky, skôr to berie ako fakt. „Narúšame ekologickú rovnováhu. Ignorujeme ekologické problémy, lebo sme k nim ľahostajní. Nejaká časť ľudí aj tuší, že je to už dosť zlé, ale aj z nich mnohí veria, že ‚sa to spraví‘. Ale nič sa nespraví, keď na tom nebudeme všetci na celom svete spolupracovať,“ hovorí Sikora.

O vzniku Rímskeho klubu nemal v reálnom čase, a teda v apríli 1968 ako vedieť. Všetko to k nemu prišlo až o čosi neskôr, lebo čoskoro sa definitívne zatvorili hranice socialistického Československa.

Kniha Medze rastu, ktorá vznikla v roku 1972 na pôde Massachusettského technologického inštitútu ako výsledok iniciatívy klubu, sa k nemu napokon dostala cez Poľsko v samizdatovom vydaní. Vo svete vyvolala búrlivé polemiky, nie však u nás.

„Z tejto správy bolo jasné,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie