Denník N

Rýchle šípy žijú. Shooty ich posiela zachrániť Gregora Samsu, Danglár do protektorátu

Shootyho Rychlonožka. Zdroj: Akropolis
Shootyho Rychlonožka. Zdroj: Akropolis

Kultový komiks o chlapčenskom klube má osemdesiat rokov. Pripomína ho výpravná publikácia.

Začalo sa to ľsťou. Čierni jazdci chytili Jarku Metelku a odsúdili ho za údajné urážky na dvadsať úderov tenisovými loptičkami. Keď spustili útok, išiel náhodou okolo Mirek Dušín a rozhodol sa pomôcť neznámemu chlapcovi proti neférovej presile. Vyrútil sa s pokrikom „Polícia! Utečte!“ a zachránil tak Jarku pred modrinami. Vzniklo tak nielen priateľstvo „na život a na smrť“, ale aj základ chlapčenského klubu Rýchle šípy.

Zrodil sa fenomén, ktorého príťažlivosť nevyprchala ani po osemdesiatich rokoch. Jeho duchovný otec Jaroslav Foglar naštartoval mediálny zázrak, ktorý dodnes prináša ovocie. Aktuálne v podobe výročnej publikácie Rychlé šípy a jejich úžasná nová dobrodružství (Akropolis), do ktorej prispela takmer päťdesiatka autorov a zároveň nadšencov s vlastnými komiksovými príbehmi populárnej chlapčenskej pätice.

Zaujať publikum

Bolo to už počas rozvinutej slávy klubu Rýchlych šípov. Chlapci si chceli privyrobiť zbieraním loptičiek na tenisových kurtoch. Nepáčilo sa to však tínedžerom z miestnej štvrte, keďže takto prichádzali o príjmy. Rozhodli sa to „šípom“ natrieť, aby už na ich územie neliezli. Keď sa po bitke Rýchle šípy liečili z rán, Jarka dostal úžasný nápad. O pomeroch v meste a napätiach medzi štvrťami sa musia dozvedieť aj ostatní rovesníci! Preto budú Rýchle šípy vydávať týždenný obežník Tam-tam, v ktorom sa mladé publikum dočíta o „všetkom možnom, čo sa týka našich ulíc a života v nich“.

A vymysleli hneď aj mediálny plán. Svojpomocne vyrobia päť ručne písaných a kreslených exemplárov „časopisu“. Každý čitateľ si bude môcť jedno vydanie požičať za desať halierov a po prečítaní ho hneď musí posunúť ďalej. Vytvoria sa distribučné linky s adresami záujemcov a po ich absolvovaní sa obežník vráti späť k Rýchlym šípom. Hneď o prvé vydanie prejavilo záujem takmer osemdesiat chlapcov a dievčat. Úspech bol jasný, autori sa totiž intuitívne trafili do mediálnej logiky. Jednak zavážilo, že vydavateľom je známy mládežnícky klub, ktorý bol okrem dôveryhodnosti zárukou zaujímavého obsahu. Atraktívna bola aj „hyperlokálnosť“ obsahu, čiže články bezprostredne sa dotýkajúce čitateľov. Ako žolík fungovala bezplatná sociálna distribúcia medzi nadšenými abonentmi, ktorá šetrila náklady.

Autor Jaroslav Foglar tento progresívny vydavateľský model zvečnil vo svojom mládežníckom románe Záhada hlavolamu, v ktorom Rýchle šípy hrajú hlavnú úlohu. Ukázal tak, že jeho hrdinovia sa dokážu „predať“ nielen ako fiktívne postavy, ale zároveň ako obsahová značka, ktorá si naprieč desaťročiami u viacerých generácií oddaného publika vybudovala takmer kultový status.

Jozef Gertli Danglár a jeho adaptácia v prostredí protektorátu. Zdroj: Akropolis

Mediálne impérium

Prvý kreslený príbeh Rýchlych šípov vyšiel na zadnej strane mládežníckeho týždenníka Mladý hlasatel 17. októbra roku 1938. Komiksový formát autora námetu Jaroslava Foglara a ilustrátora Jana Fischera okamžite vyvolal čitateľský záujem. A to nielen kvôli svojej atraktívnej kreslenej podobe. Ale hlavne preto,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie