Denník N

Prečo stíhačky náhle zdraželi, prečo sa zabudlo na transportéry a ďalšie záhady miliardového nákupu

Budúca podoba slovenských F-16. Foto – veľvyslanectvo USA
Budúca podoba slovenských F-16. Foto – veľvyslanectvo USA

Americké lietadlá F-16 sú považované za špičkové stroje, vďaka ktorým už slovenské letectvo nebude na smiech. Ich nákup však vyvoláva niekoľko otázok.

Z dostupných informácií a priori nevyplýva, že by nákup stíhačiek F-16 bol pre Slovensko zlou správou. Americká ponuka mala v porovnaní so švédskou aj viaceré pozitíva.

Hlavným problémom je postup nominantov Andreja Danka, po ktorom zostalo viac pochybností. Toto je šesť hlavných otáznikov.

1. Prečo Dankovi tak prekážali Švédi?

Keď po voľbách 2016 odchádzali z ministerstva obrany nominanti Smeru, nákup stíhačiek vyzeral ako jasná záležitosť. Končiaci minister Martin Glváč nechal svojmu nástupcovi rozpracovanú ponuku na švédske gripeny, ktoré využíva aj česká armáda. 

Malo ísť o minimalistické riešenie: Slovensko si prenajme osem švédskych lietadiel a tie bude pravidelne splácať. Podľa Glváča zostávalo doladiť len niektoré „legislatívne a finančné detaily“.

„Zhruba 90 percent vecí okolo prenájmu sme mali dohodnutých. Existoval však istý legislatívny problém na švédskej strane, pre ktorý sa rokovania pozastavili a čakalo sa na návrh riešenia zo strany švédskych partnerov,“ hovoril neskôr Glváč.

Američania v tom čase nejavili žiadny záujem. Na Slovensku nevyvíjali marketingové aktivity, pre amerických diplomatov bolo hlavné, že sa naša armáda zbaví závislosti od ruských migov.

Po Smere však rezort prevzali nominanti SNS na čele s Dankovým kamarátom Jánom Hoľkom, ktorý obsadil post šéfa služobného úradu, a generálom Petrom Gajdošom, ktorý sa stal ministrom. Dankovi ľudia začali švédsku ponuku spochybňovať argumentmi, ktoré sa viackrát ukázali ako účelové.

Hlavné postavy ministerstva obrany: šéf služobného úradu a Dankov kamarát Ján Hoľko (vľavo) a minister obrany Peter Gajdoš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napríklad Hoľkovi prekážalo, že gripeny majú len jeden motor, a preto ich údajne môžu ohroziť aj vtáky väčších rozmerov. „Jednomotorové stroje sú zlé pre letisko Sliač, ktoré je obklopené bohatou faunou. Je tam veľa vtákov, ktoré ten jeden motor môže nasať,“ vysvetľoval.

Ak by to myslel vážne, tak by z nákupného zoznamu musel vyškrtnúť aj americkú F-16, aj tá má totiž len jeden motor.

V októbri sa ozval predseda SNS Danko, ktorému zase prekážalo to, že výrobca gripenov, firma Saab, sponzoruje bratislavskú konferenciu Globsec. „Odmietam, aby boli profanované (myslel preferované – pozn. red.) akékoľvek lietadlá nejakého štátu za to, že tu sponzorujú samity ako Globsec,“ povedal Danko.

Zástupcovia Globsecu neskôr Denníku N napísali, že porovnateľným sponzorom ich podujatia je aj americká zbrojovka Lockheed, ktorá vyrába lietadlá F-16. Tú však SNS vo svojich výhradách nespomínala.

2. Ako SNS vedela, že Američania vyhrajú?

V čase, keď nominanti SNS verejne spochybňovali Švédov, začali intenzívnejšie komunikovať s americkými diplomatmi. V priebehu minulého roka ich požiadali o predloženie konkurenčnej ponuky na stíhačky F-16. Zrejme až vtedy začali Američania brať vážne možnosť, že by si Slovensko mohlo kúpiť ich lietadlá.

V apríli tohto roka schválil obchod americký kongres, ktorý musí odsúhlasiť každý väčší vývoz amerických zbraní do cudziny. Danko už v tom čase rozprával novinárom, že to môže byť skvelé riešenie pre Slovensko – obchod bude transparentný a stíhačky bude Slovensko nakupovať od svetovej veľmoci.

„Ak by sme mali presadzovať, keďže nie je možné kúpiť ruskú techniku, mali by sme kupovať techniku tých najväčších veľmocí,“ povedal Danko v polovici mája pre RTVS.

V tom čase však nemohol mať predseda SNS ani jeho ľudia americkú ponuku detailne preštudovanú. Američania totiž všetky dokumenty dodali až v máji a ministerstvo obrany sa pre tento variant definitívne rozhodlo v polovici júna.

Andrej Danko mal od začiatku oveľa väčšie pochopenie pre americkú než pre švédsku ponuku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď ministerstvo tento týždeň na poslednú chvíľu zverejnilo svoju analýzu, hneď sa objavili pochybnosti, že je to účelovo napísaný dokument, ktorý len formálne odobril vopred prijaté rozhodnutie.

„Tá analýza je tendenčne napísaná. Vyzdvihuje výhody F-16, nespomína výhody gripenov, naopak, upozorňuje sa na ich nevýhody,“ komentoval to bezpečnostný analytik Jaroslav Naď.

Pripomenul, že v analýze chýbajú napríklad náklady na letovú hodinu oboch porovnávaných stíhačiek. „Náklady na letovú hodinu sú v prípade gripenov podľa rôznych expertných štúdií na úrovni 40 percent v porovnaní s F-16. Prečo to tam nie je?“ pýtal sa Naď.

Podobné nedostatky vidí aj vojenský publicista Vladimír Bednár. Ministerstvo podľa neho ignoruje odlišnosti v zabezpečovaní servisu: Švédi garantovali servis svojich stíhačiek na desať rokov, Američania len na dva roky. „Ministerstvo však tento aspekt zľahčuje,“ upozorňuje.

3. Dá sa na stíhačkách „nabaliť“?

Doteraz opisovaný príbeh vyvoláva logickú otázku: prečo SNS tak okato pretláčala stíhačky F-16? Andrej Danko dovtedy opakovane navštevoval Rusko, v Štátnej dume rečnil o všeslovanskej vzájomnosti a nijako sa neprejavoval ako amerikanofil.

Podpredseda SNS Anton Hrnko po schválení nákupu ubezpečoval, že všetko je čisté. „Všetkých tých odborníkov na transparentnosť a korupciu by som chcel poprosiť, aby teraz slovenskej verejnosti vysvetlili, akým spôsobom nás korumpuje vláda USA,“ vyhlásil.

Na prvý pohľad naozaj vyzerá byť všetko v poriadku. Nákup stíhačiek má prebehnúť formou zmluvy medzi americkou a slovenskou vládou. Ministerstvo obrany ich nebude kupovať od neznámej firmy so sídlom v zubnej ambulancii, ako sa keď v ére Smeru nakúpili dve turbovrtuľové lietadlá L-410.

Môže teda pri takomto mechanizme zarobiť niekto v pozadí? Existujú dve možné cesty.

Prvou cestou je zabezpečenie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovenské stíhačky

Slovensko

Teraz najčítanejšie