Nesúhlasil s Augustom 68, zničila ho KGB. Archívy odhalili doteraz neznámeho ukrajinského disidenta
Osud ukrajinského disidenta, ktorý nesúhlasil s okupáciou Československa, je podobný tomu, aké poznáme u nás. Sedem rokov strávil vo väzení, ďalšie tri za Uralom. Doteraz sa o ňom nikdy nepísalo.
Autor je reportér Českého rozhlasu
Neďaleko kyjevskej Zlatej brány, cez ktorú v stredoveku vchádzali do mesta kupci, stojí nenápadný žlto natretý dom. Na dverách nie je žiadna tabuľa, pri vjazde na dvor postávajú mládenci s nevyhnutnou cigaretou v ruke a všetci sa tvária, akoby tu ani nestáli alebo akoby šli okolo len čírou náhodou. Tu bije srdce ukrajinskej tajnej služby SBU. Tá okrem iného zdedila aj archívy KGB a poskytla ich historikom a bádateľom všetkého druhu, čo v postsovietskom priestore rozhodne nie je samozrejmé.
S pomocou mnohých ďalších ľudí som v archíve hľadal Ukrajincov, ktorí po roku 1968 protestovali proti okupácii Československa. Je to úplne neznáma história a zo zaprášených spisov vypadávajú úplne neznáme mená. Na stôl som dostal pol metra hrubú zložku Oleksandra Fjodoroviča Sergejenka. Už na základnej škole to bol trochu divší živel, čo vyplýva z hodnotenia, ktoré si KGB pri vyšetrovaní vyžiadala od riaditeľa školy. Aj po tridsiatich rokoch to kágébáci považovali za dôležité.
Je to fascinujúce čítanie. Tajná služba sa špárala v každom
