Keď sa končí sranda
Nádej na nájdenie rozumného riešenia sa zmenšuje každým dňom. Otrávených studní ako zdrojov informácií a názorov je už priveľa.
Autor je teológ
Kňaz v cirkevnom rúchu chodí so soškou jezuliatka v trblietavom kostýme, svätenou vodou a Mazurekom po parlamente. Ak by takto chodil a strašil svojimi paranoickými konštrukciami o tom, ako ho idú uniesť či pripraviť o život, len ľudí v uzavretých priestoroch, nikto by si ho ani nevšimol. Predpokladám.
Lenže on hovorí verejne. Vyzýva ministrov, bývalú ministerku, štátne inštitúcie, hovorí k mimovládkam a vyjadruje sa nekompetentne k všetkým možným veciam a necháva šíriť svoje „misionárske“ videjká. A ľudia ho pozývajú ako rečníka na verejné podujatia. Stará sa totiž o ľudí, o ktorých sa nestará nikto, tak si niektorí myslia, že rozumie všetkému. Nerozumie.
Tak takýto kazateľ aj napriek dobovému klerickému kostýmu musí rátať s tým, že mu niekto dá spätnú väzbu aj mimo jeho časovej slučky, do ktorej sa svojím uvažovaním a kázňami dostal.
Tak to v živote chodí. Trepeš hlúposti,
