Grécka lekcia pre Slovensko a záujmy veľmocí

Problém nie je v tom, že Rusko nepozná priateľov a uplatňuje len svoj vlastný záujem, ale spočíva v tom, že to nechceme pochopiť.

Britský premiér Henry Palmerston v 19. storočí povedal vetu, ktorá sa stala zaklínadlom všetkých veľmocí: „Nemáme trvalých spojencov ani trvalých nepriateľov, máme len trvalé záujmy.“ Táto veta platí pre súčasné Rusko a Čínu a mohla by platiť aj pre súčasnú Ameriku, tam však vzniká podozrenie, že jej prezident Donald Trump dáva prednosť vlastnému trvalému záujmu pred americkým.

K Trumpovi sa ešte dostaneme, ale najskôr jedna lekcia o priateľstve a záujmoch, ktorá je poučná aj pre Slovensko, hoci prichádza z Grécka.

Grécka vláda má oprávnenú povesť ruského trójskeho koňa v Európskej únii. Bola – rovnako ako slovenská vláda – jednou z mála, ktorá odmietla prejaviť solidaritu s Britániou po útoku ruským nervovým jedom na jej dvoch občanov, otca a dcéru Skripaľovcov. Nevyhostila ani jedného ruského diplomata, čo Moskva formálne ocenila ako priateľské gesto.

Lenže ak si grécka vláda myslela, že Rusko sa bude voči Grécku správať ako priateľ, bola rýchlo vyvedená z omylu. Rusko nemá priateľov, má len vlastné „trvalé“ záujmy. A jedným z nich je zabrániť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmizobraziť

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |