Slovenský Pride je z roka na rok väčší, stále je však viac protestom než oslavou
Prvý slovenský Dúhový pochod sa uskutočnil v roku 2010, dnes je už menej rizikovým podujatím a chodí naň čoraz viac ľudí.
Poletujúce kamene a slzotvorný plyn. Tak si mnohí pamätajú prvý slovenský Dúhový pochod v roku 2010. Všetci boli zvedaví, ako to bude vyzerať a kto sa ho zúčastní, pretože bulvár predpovedal množstvo polonahých ľudí.
„Jediná predstava, ktorú Slovensko o Pride pochodoch malo, bola tá z iných krajín. A médiá sa išli roztrhať. Nikdy predtým a ani potom som taký mediálny tlak nezažila, dokonca ani počas referenda o rodine nie,“ porovnáva vtedajšia šéfka Pridu Romana Schlesinger.
Najviac pozornosti nakoniec nezískali účastníci Pridu, ale extrémisti, ktorí na protest zaútočili, a tak pochod odklonili na Most SNP a potom na druhý breh Dunaja, kde mali na jednej z lodí pripravenú párty.
„Na námestí bolo viac než sto neonacistov pripravených fyzicky zaútočiť,“ hovorí Schlesinger. „Toľko adrenalínu, strachu a obáv som nikdy predtým a nikdy potom nezažila.“ Viacerých účastníkov pochodu sa im napokon podarilo aj zraniť.
Od roku 2010 sa toho zmenilo veľa. Namiesto stoviek ľudí ulicami pochodujú