Denník N

Slovenský Pride je z roka na rok väčší, stále je však viac protestom než oslavou

Dúhový pochod 2017. Foto – tasr
Dúhový pochod 2017. Foto – tasr

Prvý slovenský Dúhový pochod sa uskutočnil v roku 2010, dnes je už menej rizikovým podujatím a chodí naň čoraz viac ľudí.

Poletujúce kamene a slzotvorný plyn. Tak si mnohí pamätajú prvý slovenský Dúhový pochod v roku 2010. Všetci boli zvedaví, ako to bude vyzerať a kto sa ho zúčastní, pretože bulvár predpovedal množstvo polonahých ľudí.

„Jediná predstava, ktorú Slovensko o Pride pochodoch malo, bola tá z iných krajín. A médiá sa išli roztrhať. Nikdy predtým a ani potom som taký mediálny tlak nezažila, dokonca ani počas referenda o rodine nie,“ porovnáva vtedajšia šéfka Pridu Romana Schlesinger.

Najviac pozornosti nakoniec nezískali účastníci Pridu, ale extrémisti, ktorí na protest zaútočili, a tak pochod odklonili na Most SNP a potom na druhý breh Dunaja, kde mali na jednej z lodí pripravenú párty.

„Na námestí bolo viac než sto neonacistov pripravených fyzicky zaútočiť,“ hovorí Schlesinger. „Toľko adrenalínu, strachu a obáv som nikdy predtým a nikdy potom nezažila.“ Viacerých účastníkov pochodu sa im napokon podarilo aj zraniť.

Od roku 2010 sa toho zmenilo veľa. Namiesto stoviek ľudí ulicami pochodujú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Slovensko

Teraz najčítanejšie