Vláda utajila kľúčový spor o stíhačky a ponížila pri tom Hodnotu za peniaze

Ak hovoríme o cene za nové stíhačky, tak kľúčový problém nie je, či kupujeme americké alebo švédske lietadlá, ale ide o to, koľko ich kupujeme. Požiadavka ministerstva financií, aby sa poriadne preverilo, či by nestačilo osem, prípadne desať stíhačiek namiesto štrnástich, neprešla.

Ostalo pri želaniach SNS, respektíve vojakov, ktorí oficiálne odmietli priznať, že na kontrolu vzdušného priestoru nad krajinou by im stačilo o 4 až 6 lietadiel menej. Pri celkovej cene za 14 strojov okolo 1,6 miliardy eur je reč o rozdiele niekde medzi 400 až 600 miliónmi eur.

Verejná časť analýzy Útvaru hodnoty za peniaze hovorí, že „ciele spôsobilosti NATO požadujú 2 lietadlá v bojovej pohotovosti“. Znamená to, že by sme mali kúpiť toľko lietadiel, aby dve boli vždy stopercentne pripravené okamžite vzlietnuť. Potiaľ nie je spor. Diskusia je o tom, koľko lietadiel treba na to, aby sme mali istotu, že dve z nich budú vždy nachystané lietať.

Ministerstvo obrany tvrdí, že „na plnenie úloh NATO, národnej zálohy a leteckého výcviku je potrebná denná dostupnosť 7-8 lietadiel (3-4 pre ostrú pohotovosť a zálohu, 4 pre bojový výcvik)“. No keďže v priemere je aj v letkách NATO približne polovica lietadiel v údržbe, potrebujeme ich podľa slovenských vojakov kúpiť štrnásť.

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze tomu však ani po mnohých rozhovoroch s vojakmi zjavne neveria. Výsledkom je veta v analýze, že „skutočnú minimálnu potrebu lietadiel na zabezpečenie požiadaviek NATO je potrebné preveriť“.

Ľudia z ministerstva financií vysvetľujú, že slovenskí vojaci vo svojich výpočtoch rátajú aj so štyrmi dostupnými lietadlami na bojový výcvik, ktorý však vôbec nie je potrebný. Čerstvá analýza požiadaviek NATO pre slovenskú armádu totiž neráta s tým, že budeme pomáhať lietadlami pri vojenských akciách. Stačí, ak si dokážeme ustrážiť vzdušný priestor napríklad pre prípad zásahu voči unesenému civilnému lietadlu.

Pre skutočné počty potrebných strojov to znamená, že nám musí stačiť 8 lietadiel. Rátajme: Dve musia byť vždy k dispozícii funkčné na zemi. Ďalšie dve môžu slúžiť na potrebný tréning približne desiatich pilotov a na ich potrebu odlietať 150 až 200 hodín ročne. K tomu treba pri predpokladanej poruchovosti okolo 50 percent prirátať ďalšie stroje, čo je dokopy vždy len 8 stíhačiek.

Ak by to vláda počúvala a povedzme by pridala ako kompromis ďalšie dve, stále by sme mali ušetrených približne 400 miliónov eur (pol percenta HDP, 5 rokov vianočných dôchodkov, desať nových okresných nemocníc atď).

Minimálne verejne však takáto diskusia neprebehla. Analýza Útvaru hodnoty za peniaze bola zrejme aj preto zverejnená až potom, čo vláda rozhodla a ministri na tlačovke vysvetlili svoje rozhodnutie. Reč je pritom len o verejnej časti analýzy, ktorá ako hlavné odporúčanie dáva práve preveriť, koľko naozaj potrebujeme lietadiel, aby sme splnili požiadavky NATO.

Koalícia sa bála o tejto téme hovoriť, pretože by sa mohlo ukázať, že požiadavky armády, respektíve SNS nie sú racionálne, a republika preto minie o 400 až 600 miliónov eur zbytočne viac.

Slovenské nebo so štrnástimi stíhačkami nebude bezpečnejšie ako s ôsmimi, len to bude stáť viac peňazí. „(..) nákup vyššieho než potrebného počtu lietadiel podľa NATO odvedie prostriedky od iných priorít. NATO za prioritné oblasti považuje ťažkú mechanizovanú brigádu (bojové obrnené vozidlá, tanky, húfnice) a mobilné monitorovanie vzdušného priestoru,“ píše do poslednej chvíle skrývaná analýza Útvaru hodnoty za peniaze.

Zámer utajovať kľúčové informácie o nákupe stíhačiek je evidentný. Ministerský návrh na nákup zavesili na web až večer pred rokovaním vlády a bez údajov o cene a ponukách. Originál analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, kde boli aj presné porovnania ponuky gripenov a F16, nezverejnili vôbec. Vysvetlenie v oboch prípadoch bolo, že si to neželajú firmy. Stačilo pritom, aby si zverejnenie ponuky dalo ministerstvo obrany ako podmienku, a firmy by sa podľa toho zariadili.

Okrem toho, vláda tají aj dôležitú analýzu NATO, v ktorej nám velenie Aliancie hovorí, čo od nás očakáva. Aj v tomto prípade bolo len na slovenskej strane, aby sa všetko zverejnilo, NATO nebolo proti.

Pre Slovensko to s veľkou pravdepodobnosťou znamená, že sme urobili  astronomicky drahší nákup, ako bolo nutné, a ešte sme si aj ruské migy nechali dlhšie, ako je nevyhnutné.

Útvar hodnoty za peniaze tak koalícia využila na prikrytie svojho politického rozhodnutia. Ministri nemali odvahu povedať, že kašlú na ich odporúčania, preto najprv hlasovali, až potom analýzu uvoľnili.

Pre Útvar hodnoty za peniaze bude tento incident znamenať, že stratia veľkú časť kreditu vo verejnosti a rešpektu medzi politikmi a inými úradníkmi.

Keď toto vidia napríklad železničiari SNS či stavbári Mosta-Híd, alebo IT firmy Smeru, nabudúce ľahko nájdu odvahu sa ľuďom z Útvaru hodnoty za peniaze vysmiať do tváre.

Peter Kažimír, ktorý je najvplyvnejším ochrancom Útvaru hodnoty za peniaze, je už myšlienkami na odchode do funkcie guvernéra NBS. Rozhodovanie o tom, či sa novým ministrom financií po Kažimírovi stane Kaliňákov kandidát František Imrecze, bude preto s veľkou pravdepodobnosťou aj rozhodovaním o osude projektu Hodnota za peniaze.