Čo môžu Trump s Putinom v Helsinkách zobchodovať a je reálne, že sa to aj stane?
Americký a ruský prezident sa stretnú vo fínskom hlavnom meste. Nová Jalta z toho nevznikne.
Autorka je riaditeľka pre politiku v Rasmussen Global,
spolupracovníčka londýnskej Európskej rady pre zahraničné vzťahy
Pondelkové stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Helsinkách sprevádza množstvo oprávnených obáv. Analytici upozorňujú na to, že americký prezident môže v snahe dohodnúť sa s Ruskom v otázke Sýrie či Iránu zapredať Ukrajinu alebo uznať nelegálne anektovaný ukrajinský Krym ako súčasť Ruska. Alebo môže ohlásiť ukončenie vojenských cvičení NATO v našom regióne len preto, že Moskva ich vníma ako provokáciu. Fakty však naznačujú, že zlepšenie vzťahov medzi USA a Ruskom ostáva skôr otázkou ďalekej budúcnosti.
Určité obavy sú na mieste: Donald Trump opakovane označil prezidenta Putina za veľkého alebo silného lídra, dokonca aj v čase, keď už Rusko aktívne viedlo vojnu proti Ukrajine či zatváralo domácich politických oponentov. Americký prezident opakovane kritizoval sankcie uvalené na Rusko za podrývanie ukrajinskej suverenity a v podstate podmieňuje kolektívnu obranu NATO tým, či jeho členovia zvyšujú vojenské výdavky tak, ako sľúbili.
Nedávne Trumpove vyhlásenia o tom, že Krym je „v podstate ruský, pretože tam žijú ruskojazyční obyvatelia“ alebo že Ukrajina je „najskorumpovanejšia krajina na svete“ zase vystrašili oficiálny Kyjev. Ten totiž veľkú časť svojej diplomatickej energie venuje práve posilňovaniu vzťahov s Amerikou, ktorú vníma ako
