V Rimavskej Sobote je výstava odhaľujúca totalitné režimy, ktorá nemala byť
Putovnú výstavu o príbehoch ľudí 20. storočia otvorili napokon na nádvorí múzea v Rimavskej Sobote. Na námestiach sa pre ňu miesto nenašlo.
Príbeh putovnej výstavy Príbehy 20. storočia sa začal koncom mája. Vedeniu mesta Rimavská Sobota na čele s primátorom Jozefom Šimkom a väčšine poslancov sa zdalo, že výstava s fotografiami a príbehmi ľudí, ktorí sa postavili totalitným režimom, nemá miesto ani na jednom z dvoch miestnych námestí.
Podobný postoj zaujala už len Kotlebova ĽSNS, ktorá po nainštalovaní tejto výstavy v Banskej Bystrici podala trestné oznámenie za propagáciu a podporu hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov. Vyšetrovateľ však toto oznámenie odmietol.
Najmä pre postoj župy organizácia Post Bellum nakoniec výstavu Príbehy 20. storočia nainštalovala v miestnom múzeu. Štyri panelové veže s fotografiami a textami na nádvorí pripomínajú osudy štrnástich obyčajných ľudí, ktorí sa postavili proti totalitným režimom, výstava v meste potrvá do 29. júla.
Je oživovanie a udržiavanie historickej pamäti nevyhnutné pre vysporiadanie sa s časťou minulosti, alebo je len minoritnou témou, o ktorej by sa malo mlčať? V Rimavskej Sobote o tom diskutovala s ľuďmi Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust a ďalší ľudia, ktorí prispeli k inštalácii výstavy v meste.
O totalitných režimoch a posttotalitných postojoch
Vo štvrtok popoludní bolo vyše 135-ročné Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote takmer prázdne. O niekoľko hodín neskôr sa už nádvorie aj sála múzea zaplnili ľuďmi.
Výstava sa napokon predsa len objavila v Rimavskej Sobote vďaka pomoci vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja, ministerstva kultúry a vedenia múzea. Spolu s Evou Mosnákovou a takmer osemdesiatimi ľuďmi vo štvrtok diskutovali aj Konrád Rigó, štátny tajomník ministerstva kultúry, župan Ján Lunter a organizátorka výstavy Sandra Polovková z Post Bellum.
Primátor Šimko, „tichý spoločník“
