Trump vie, že republikánska voličská základňa je zrelá na ideologickú revolúciu
Namiesto optimizmu prichádza strach z imigrácie, namiesto voľného obchodu protekcionizmus, namiesto Reagana už voliči poškuľujú po izolacionizme.
Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Cestu prezidenta Trumpa po Európe on sám i jeho kritici prezentujú ako revolučnú. Prezident nám hovorí, ako jednoducho a zázračne prinútil členské krajiny NATO rázne zvýšiť ich výdavky na obranu. Jeho kritici tvrdia, že rozsievaním pochybností a rozporov medzi najbližšími spojencami Ameriky Severoatlantickú alianciu torpédoval.
Nič nové, len tvrdšie
Ani jedna verzia v skutočnosti nie je pravdivá. Trumpove požiadavky sú požiadavkami, ktoré Amerika vznášala už predtým. Prezident Obama bežne žiadal členov Aliancie o to isté. Jeho prvý minister obrany Robert Gates sa rozhodol predniesť svoju „rozlúčkovú“ reč v Európe – bolo niekoľko týždňov predtým, ako opustil úrad – a jej témou boli práve výdavky na obranu. Predpovedal v nej zmenšujúcu sa chuť americkej politiky financovať národy, ktoré „zjavne nemyslia vážne a nie sú schopné byť partnermi pri svojej vlastnej obrane“. Varoval tiež, že „budúci americkí politickí lídri, pre ktorých nebola studená vojna formatívnou skúsenosťou, akou bola pre mňa, nemusia považovať americké investície do NATO za zmysluplné.“
Trumpovo hlasné obviňovanie Nemecka, že sa stalo príliš závislým na ruskom plyne, má taktiež svoje rácio. Nemci nadšene súhlasili s energetickým vzťahom s Ruskom, ten je však zo strategického hľadiska nebezpečný. Trump časť tejto dynamiky chápe nesprávne. Nie je to tak, že keď Berlín dováža veľké množstvá zemného plynu z Ruska, Rusko ho potom môže vydierať. Rusi sú rovnako závislí na nemeckých peniazoch. Ale nový plynovod v Baltskom mori by mohol dovoliť Rusku vyhrážať sa východoeurópskym krajinám tým, že im zastaví energetické dodávky alebo im zvýši ceny. Ako vieme, Moskva už energetickú kartu podobne zneužila v minulosti.
A opäť – prezidentove sťažnosti sa už predtým ozývali z Obamovej administratívy. Ukazuje sa však, že ani v jednom prípade Trumpov hrubý a agresívny prístup nepriniesol žiadne výsledky. Ak vôbec, tak prinútil niektorých Európanov rozmýšľať nad odvetou. Nemecký minister zahraničia Heiko Maas prezidentovi pripomenul, že Nemecko nie je ruským ani americkým vazalom.
