Budapešť sa začína podobať na Moskvu, hovorí odchádzajúci veľvyslanec v Maďarsku Káčer
Rastislav Káčer pred pár dňami skončil ako slovenský veľvyslanec v Maďarsku a otvorene opisuje, že za posledných osem rokov už v krajine demokracie veľa nezostalo. Postupne sa z nej ukrajuje, ako keď krájate suchú čabajku.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Skúsený diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec vo Washingtone a ako štátny tajomník na ministerstve obrany v čase slovenského vstupu do NATO, v rozhovore po misii v Budapešti hovorí o tom:
- ako Orbán rozhoduje, kto bude oligarchom a nie naopak
- prečo sa stal Soros po migračnej kríze v roku 2015 terčom Orbánovej vlády
- ako aj po sto rokoch zostáva Trianon pre Maďarov traumou a stále živou témou
- o väzbách, ktoré sú za partnerstvom Orbán – Putin, aj o tom, že Budapešť má z historických dôvodov aj tak stále bližšie k Bruselu ako k Moskve
- ako pragmaticky Robert Fico pristupoval k vzťahom s Maďarskom
- o nebezpečnej politike šéfa maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra, s ktorým sa rád stretáva Andrej Danko
- a pochybnostiach, ktoré sprevádzajú nákup amerických stíhačiek
Po takmer piatich rokoch odchádzate z Budapešti a na vlastnú žiadosť aj z diplomacie. Prečo?
Z Budapešti neodchádzam úplne na vlastnú žiadosť. Normálny cyklus veľvyslanca je niekde okolo štyroch-piatich rokov. Ja som tam strávil takmer päť rokov, čo považujem z pohľadu môjho psychického nastavenia za akýsi limit, kedy už u človeka dochádza ku kombinácii, že je tou agendou presýtený, hrozí mu prepadávanie sa do rutiny, ale aj istej neobjektívnosti.
Z diplomacie však odchádzate úplne.
Áno, to je čisto dobrovoľné rozhodnutie. Informoval som o tom ministra. Mám s ním priateľský vzťah. Poznáme sa 25 rokov. A odchádzam preto, lebo si myslím, že som v tej službe dosiahol strop toho, čo ma posúva ďalej. Keby som sa vrátil dovnútra služby a zastával hociktorú funkciu, napĺňalo by ma to menej ako dráha, pre ktorú som sa rozhodol, a tou je mimovládna organizácia Globsec, ktorú som spoluzakladal, spoluformoval, spoluvytváral a považujem ju za jeden zo svojich srdcových projektov a venoval som mu veľmi veľa osobnej energie. Dnes je tá organizácia veľmi silná a vplyvná, je to najsilnejší think tank v strednej Európe a myslím, že mi dáva väčší priestor na angažovanie sa aj v prospech Slovenska.
Po piatich rokoch práve skončil ako slovenský veľvyslanec v Maďarsku. Založil mimovládnu organizáciu Globsec, ktorá od roku 2005 v Bratislave organizuje bezpečnostné fórum svetového významu. Od roku 1994 do roku 1998 pôsobil v centrále NATO, po návrate pracoval na ministerstve zahraničia a od roku 2001 bol štátnym tajomníkom na ministerstve obrany, ktorý mal na starosti vyjednávanie vstupu Slovenska do NATO. V rokoch 2003 až 2008 bol veľvyslancom v USA.
Takmer päť rokov ste z bezprostrednej blízkosti sledovali politiku v Maďarsku. Orbán pred piatimi rokmi povedal, že chce krajinu pretvoriť na „silné Maďarsko postavené na novom politickom a ekonomickom poriadku“. Je ešte Maďarsko demokraciou západného typu, alebo je už „riadenou demokraciou“, ako napríklad v Rusku?
Orbán sa vidí ako skutočný revolucionár. Nie je to bežný typ politika, ale politik so špecifickou víziou budúcnosti a verí, že je akýmsi prorokom, nositeľom svetla, tým, kto kráča s fakľou po dráhe a ľudia ho budú nasledovať. Je to, žiaľ, spojené s veľmi
