Denník N

Nemecká cesta do temnoty

Strhujúci príbeh zabudnutej knihy Ulricha A. Boschwitza o Nemecku po prebratí moci nacistami.

Siedmeho novembra 1938 si sedemnásťročný poľský židovský mladík Herschel Grynszpan kúpil v Paríži revolver a o niekoľko hodín zašiel na veľvyslanectvo Nemeckej ríše. Usiloval sa o stretnutie s veľvyslancom, ktorý sa však v budove nenachádzal, preto ho recepčná odviedla k sekretárovi Ernstovi von Rathovi. Grynszpan vytiahol zbraň a päťkrát vystrelil. O dva dni diplomat zraneniam podľahol. Grynszpan žil vo francúzskom exile od roku 1935. K atentátu ho priviedlo stupňujúce sa zúfalstvo z utláčania Židov v Nemecku aj z násilného odsunu svojich príbuzných. Po zatknutí vyhlásil, že konal v mene všetkých prenasledovaných a želal si, aby sa o zločinoch „príšerných Nemcov“ dozvedel celý svet.

Krištáľová noc

Nacisti jeho čin využili na intenzívnu propagandu o údajnom celosvetovom židovskom sprisahaní a dokonca tvrdili, že Nemecku Židia vyhlásili vojnu. Joseph Goebbels príslušníkom SA a SS rozkázal, aby 10. novembra po celej krajine v civilnom oblečení podpaľovali synagógy, ničili a rabovali židovské obchody a nariadil aj masové deportácie do koncentrákov. Desivá udalosť, ríšsky pogrom, vstúpila do histórie ako Krištáľová noc. Navyše, na poškodený majetok sa nevzťahovalo poistné. Židia boli dokonca prinútení vyplatiť pokutu miliardu mariek, čo predstavovalo desatinu ročného štátneho príjmu.

Udalosti znamenali zlomové pritvrdenie útokov na židovských spoluobčanov a svojím rozsahom i brutalitou predznamenali šoa. O dramatickom vývoji a čoraz väčšej radikalizácii širokých vrstiev nemeckej spoločnosti koncom 30. rokov dvadsiateho storočia panoval dlho mýtus „vôbec nič sme nevedeli“. Vina sa ešte dlhé desaťročia po vojne hádzala výlučne na vedenie nacistickej strany, vytváral sa dojem, že obyčajný Nemec nemal a ani nemohol mať o utrpení Židov ani potuchy.

Teraz sa však na nemeckom trhu objavila kniha Cestujúci. Román sa stal senzáciou a ocitol sa dokonca na zozname bestsellerov. Osemdesiat rokov po vzniku! Zásluhu na vydaní má vplyvný editor a vydavateľ Peter Graf. Jemu vďačíme za to, že román, ktorý vyšiel roku 1939 najprv v Anglicku, môžeme konečne čítať aj po nemecky.

Originál rukopisu ležal desaťročia nepovšimnutý v newyorských knižniciach a neskôr v archíve exilovej literatúry Nemeckej národnej knižnice vo Frankfurte. Slávny prozaik a nobelista Heinrich Böll sa už v roku 1963 zasadzoval za vydanie, nenašiel však v povojnovej republike záujemcov. Autor upadol do zabudnutia. Spisovateľ napísal román za štyri týždne „ako v horúčke“. Editor so súhlasom autorových pozostalých príbuzných rukopis mierne upravil, pretože text neprešiel redakčnou korektúrou, vznikal totiž v stave vrcholnej núdze.

Banálne skutočnosti

Ulrich A. Boschwitz sa narodil v roku 1915 v Berlíne ako syn židovského obchodníka. Matka pochádzala z lübeckej senátorskej rodiny. V septembri 1935, hneď po prijatí norimberských rasových zákonov, odišiel Boschwitz s matkou do emigrácie, najprv do Škandinávie, kde vyšiel aj jeho debut. Nečakaný úspech mu umožnil štúdium v Paríži. Krátko pred vypuknutím vojny bol internovaný v Anglicku a odtiaľ prepravený do Austrálie, kde žil až do roku 1942 v zajateckom tábore. Na spiatočnej ceste loď, ktorou cestoval, torpédovala nemecká ponorka a potopila ju. Boschwitz vo veku dvadsaťsedem rokov zahynul a spolu s ním zmizol aj upravený rukopis.

Kniha Cestujúci, našťastie, vyšla už predtým. V Anglicku pred druhou svetovou vojnou sa autor ukryl pod pseudonymom John Grane, v USA vydavateľ zvolil názov The fugitive – Utečenec. Napínavé aj desivé čítanie o Nemecku po prebratí moci nacistami ukazuje, že utrpenie Židov, ich okrádanie, týranie, väznenie, deportácie a vraždenie patrili medzi všeobecne známe, priam banálne skutočnosti. Všetci vedeli, čo sa deje, a až na vzácne výnimky mlčali, alebo dianie otvorene podporovali.

Hlavný hrdina, židovský obchodník a veterán prvej svetovej vojny Otto Silbermann sa ocitá na ponižujúcom úteku pred spoločnosťou zamorenou antisemitizmom. Boschwitz rozpráva o temnom okamihu dejín s výnimočnou a zriedkavou intenzitou. Pozoruhodne oživuje a uchopuje éru nenávisti, strachu a násilia, poznal ju z vlastnej skúsenosti, alebo z tragických osudov svojej rodiny. Nijaký ľudský charakter v knihe nezostáva čiernobiely.

Panika hlavnej postavy sa stupňuje tak chorobne, že sa desí aj ostatných Židov a svoju identitu vníma ako prekliatie, existenčné ohrozenie. Pôvodne dobre situovaný a spokojný meštiak sa v priebehu niekoľkých týždňov stane štvancom, „nadávkou na dvoch nohách“. Majiteľ šesťizbového bytu sa zmení na utečenca bez domova. Bleskovo strieda vlaky, nespoznáva svoju odcudzenú vlasť za oknami, a nakoniec už ani sám seba v zrkadle. Keď sa v zúfalstve ešte posledný raz pokúša zachrániť, s očarovaným davom kričí: Juden raus!

Kultúra

Teraz najčítanejšie