Denník N

Kým sme sa lúčili so starou mamou, moje malé deti pochopili, že aj ja raz zomriem

Foto – Flickr.com/Lars Plougmann

Keď mi dcéra povedala, že ešte nie som stará, pochopila som, že v skutočnosti chce vedieť, či aj ja niekedy zomriem. Chvíľu mi trvalo, kým som našla správnu odpoveď.

Píše Jessica Hintonová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Lekári mi oznámili, že moja stará mama pravdepodobne v priebehu týždňa zomrie. Moje deti ju v jej najlepších rokoch veľmi nezažili, ale na tom až tak nezáleží. Počas cesty do nemocnice, ktorá mala byť prvou z niekoľkých návštev, som sa rozhodla, že ju trochu spoznajú aspoň teraz.

Nemali nič proti návštevám, aj keď to bola pre ne nová skúsenosť. Rovnako aj pre mňa. „Môže zomrieť kedykoľvek,“ varoval nemocničný personál moju rodinu.

„Ak by zomrela počas našej návštevy…“ vravela som si v duchu stále znova a znova, bojovala som s predstavou, ako na to pripravím svoje tri dcéry.

Našli sme ju v jej nemocničnej izbe, do ktorej cez okno prenikalo jasné svetlo. Stará mama sedela na svojej polohovacej posteli, oči mala zavreté. Párkrát som ju pozdravila, no nedostala som žiadnu odpoveď.

„Je mŕtva, mami?“ spýtala sa ma prostredná dcéra, ktorá vtedy mala štyri roky.

„Nie, nie, iba spí,“ dúfala som. „Je veľmi unavená.“ Neviem, či ma stará mama začula, no práve v tom okamihu otvorila oči a povedala „ahoj“.

Ale ty nemôžeš zomrieť

Odkedy sú moje dcéry dosť staré na to, aby chápali, rozprávame sa aj o smrti. Hovorili sme si o zvädnutých kvetoch, aj o malých drozdoch, ktoré zožrala užovka. Keď boli ešte o čosi staršie, bola som odvážnejšia, vravela som im o mojom otcovi, ktorý zomrel skôr, ako sa narodili.

Starú mamu sme navštívili preto, že som chcela, aby sme sa s ňou rozlúčili a aby sa zároveň dcéry pripravili na stratu ženy, ktorá pre mňa toľko znamenala. No s každou ďalšou návštevou som prichádzala na to, že naše výlety znamenajú omnoho viac.

„Ty ešte nie si stará, mami,“ povedala mi rozhodne moja štvorročná dcéra, keď som ju práve ukladala do postele… Aj keď som sa cítila staršie, súhlasila som: „Nie, nie som.“

„Ale tvoja starká je naozaj veľmi stará,“ povedala mi a skúmavo sa mi zahľadela do tváre.

„Áno, to rozhodne je.“

„Ale ty ešte nie si,“ zopakovala.

Potom nastalo ticho. Naďalej mi hľadela do tváre, až sa spýtala to, k čomu smerovala hneď od začiatku: „Ale ty nemôžeš zomrieť, však?“

Smrť je súčasťou života

Spočiatku boli moje odpovede

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Vzťahy

Teraz najčítanejšie