Denník N

Tichá a Kôprová dolina raz môžu Slovensko presláviť, hovorí vedec, ktorý skúma európske lesy

Martin Mikoláš. Foto N - Daniel Vražda
Martin Mikoláš. Foto N – Daniel Vražda

Martin Mikoláš pracuje v medzinárodnom tíme, ktorý robí najväčší výskum pralesov v Európe.

Vedec a ekológ Martin Mikoláš považuje za zlomové obdobie svojej práce ročnú stáž v Brašove počas štúdia na zvolenskej Technickej univerzite. V rumunských lesoch sa začal venovať karpatským hlucháňom. Dáta z jeho výskumu sa využívajú dodnes. V Prahe sa dostal do rozbiehajúceho sa medzinárodného tímu, ktorý sa špecializoval na výskum pralesov. „Dnes je to určite najväčší výskum pralesov takéhoto typu v Európe,“ hovorí.

Keď vznikal medzinárodný vedecký tím, vyzeralo to, že to môže nadobudnúť veľký význam?

Pravdupovediac, nevyzeralo. Začiatky boli ťažké.

V tom čase ste ešte boli na Technickej univerzite vo Zvolene?

Bol rok 2011. Akurát som skončil štúdium a hneď nato som išiel s tímom do terénu. Bola výhoda, že Rumunsko som mal pobehané, vedel som už po rumunsky a poznal som pohoria.

Kde ste sa naučili po rumunsky?

Priamo na mieste. Išiel som tam s tým, že som nevedel nič. Naučil som sa jednu vetu a myslel som si, že znamená ďakujem. Keď mi niekto niečo dal, alebo mi pomohol, povedal som mu dobrý deň a nechápal som, prečo sa tak na mňa pozerajú. Po rumunsky ma naučil život. Vždy, keď som sa stratil, tak som skončil väčšinou v nejakej drevenej dedine mimo infraštruktúry. Ľudia boli milí, pohostili ma a postupne som si obohacoval slovnú zásobu.

To bolo ešte v čase vášho štúdia a výskumu v Brašove?

Áno. Robil som výskum horských lesov s výskytom hlucháňa v dvanástich rôznych karpatských pohoriach. Bolo to akčné. Strávil som za ten rok asi 120 nocí v teréne sám a popri tom som študoval.

Potom ste sa stali členom medzinárodného výskumného tímu. Hovorili ste, že začiatky boli ťažké, rozbiehalo sa to pomaly. Kde sa to zlomilo, že výsledky dnes majú európsky a svetový význam?

Výskum vedie profesor Miroslav Svoboda a myslím si, že je to entuziazmom skupiny.

Keď hovoríme o medzinárodnom vedeckom tíme, čo si pod tým môžeme predstaviť?

V jadre katedry sú ľudia z Kanady, Francúzska, zo Švédska, Španielska, z USA… Hlásia sa k nám, alebo hľadáme ľudí, s ktorými by sme mohli spolupracovať. V laboratóriách pracuje denne päť až sedem ľudí, časť tímu sa venuje analýzam, iní sú v teréne. Jadro má okolo dvadsať ľudí, ale na téme ich pracuje podstatne viac.

 Martin Mikoláš (1986)

Narodil sa pod Malou Fatrou, v obci Rosina. Vyštudoval odbor ekológia a ochrana biodiverzity na Technickej univerzite vo Zvolene. V roku 2009 založil OZ Prales. Doktorandské štúdium ukončil na Lesníckej fakulte Českej pôdohospodárskej univerzity v Prahe, odbor pestovanie lesa. Je vedeckým pracovníkom pražskej univerzity na Katedre ekológie lesa a hlavným zostavovateľom programu záchrany tetrova hlucháňa na Slovensku.

V čom je vaša práca významná?

Zbierame

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie