Denník N

Z metlobalu z Harryho Pottera sa stal skutočný šport. Je fyzicky náročný a búra predsudky

Metlobalisti Martin Mornár a Hana Vrbovská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Metlobal poznajú najmä fanúšikovia Harryho Pottera, vo svete je to však čoraz obľúbenejší šport, ktorý sa chce od čarodejníckej ságy odlíšiť.

Metlobal, známy aj pod anglickým názvom quidditch, je šport inšpirovaný hrou z kníh o čarodejníckom učňovi Harrym Potterovi. Každý tím má na ihrisku sedem hráčov, ktorí majú rozdielne úlohy. Strážcovia zabraňujú gólom, triafači ich strieľajú, odrážači sa snažia vybiť súperových hráčov a stíhači naháňajú rozhodcu, ktorý predstavuje zlatú strelu.

Metlobal môžu hrať iba hráči, ktorí dovŕšia 16 rokov, z každého tímu môžu byť na ihrisku naraz najviac štyria hráči rovnakého pohlavia. Vďaka tomu je metlobal jediným zmiešaným kontaktným kolektívnym športom na svete. Na Slovensku v súčasnosti funguje jeden metlobalový klub – Pressburg Phantoms, hrá v ňom i Hana Vrbovská, ďalší slovenský reprezentant Martin Mornár je hráčom London Unspeakables.

Trochu ma sklamalo, keď som sa dozvedel, že nehráte s ozajstnými metlami. Čo používate namiesto nich?

Martin Mornár: O tomto je vždy veľká polemika. Keď metlobal vznikal, bola to najmä zábavka a ľudia používali skutočné metly alebo repliky metiel z filmov, aby to čo najviac pripomínalo Harryho Pottera. Samotná metla však nemá pre šport žiadnu pridanú hodnotu, je to vyslovene hendikep.

Keď človek šprintuje a chce chytiť prihrávku, má na výber, či zastane, prichytí si metlu kolenami alebo spracuje loptu jednou rukou, čo je oveľa ťažšie. Z toho dôvodu nemá zmysel používať drevené metly, ktoré by po zlomení predstavovali veľké nebezpečenstvo. Preto používame napodobneniny metiel. Je to teda tyčka, ktorá sa pod tlakom ohne a nezlomí sa.

Kedy sa metlobal dostal z kníh na ihrisko?

MM: V roku 2005 si dvaja študenti v USA povedali, že by bolo fajn zahrať si metlobal v skutočnosti. Na druhý deň pozberali zopár kamarátov a išli si to vyskúšať. Z tejto zábavky sa to postupne prenieslo na všetky kontinenty a vznikol samostatný šport, ktorý sa momentálne snaží od fenoménu Harryho Pottera odlíšiť.

Líšia sa pravidlá vášho metlobalu od toho v knihe? Teda okrem toho, že nemôžete lietať.

MM: Najväčší rozdiel je v ukončení zápasu. Tam sa končí chytením zlatej strely, za ktoré sa udeľuje 150 bodov, čo je iracionálne veľký počet, ktorý zneváži celú hru, ktorá sa odohrávala predtým. Preto tieto pravidlá boli upravené a chytenie zlatej strely má hodnotu 30 bodov, čo vie pomôcť tímu k výhre, aj keď tesne prehráva. Na druhej strane, je to dostatočne malý počet bodov, aby na tú hru s loptou, ktorou sa skóruje cez obruče, bola upriamená dostatočne veľká pozornosť.

Asi máte medzi sebou veľa fanúšikov Harryho Pottera.

MM: Sú medzi nami aj fanúšikovia, ale aj ľudia, ktorí Harryho Pottera vyslovene nemajú radi, nečítali ho.

Hana Vrbovská: Dokonca aj takí, čo o ňom ani len nepočuli.

MM: Hlavne v zahraničí to funguje tak, že na pôde univerzity sa do tréningu zapoja okoloidúci, vyskúšajú si to a aj napriek tomu, že nikdy nečítali knihy, nevideli filmy, ich quidditch uchvátil ako šport a ostali pri ňom.

Ste fanúšikmi Harryho Pottera alebo ho tiež veľmi nemusíte?

HV: Ja mám rada Harryho Pottera a čítala som ho viackrát, ale že by som patrila k nejakým extrémnym fanúšikom, to zase nie.

MM: Tiež patrím k jeho fanúšikom, aj k metlobalu som sa dostal s vedomím, že sa ide hrať niečo zaujímavé, čo poznám z knihy, tak som sa šiel aspoň pozrieť. Už po prvom tréningu som pochopil, že to nebude také jednoduché.

Považujete metlobal skôr za šport alebo za hru?

MM: Je to šport, aj keď určite netypický. Do tých známych ako futbal, hokej, basketbal, to má stále ďaleko, ale na svete je veľa druhov športov a metlobal je jedným z nich. Je plne kontaktný, fyzicky náročný a zaujímavé je aj to, že je gendrovo neutrálny. Každý typ hráča si nájde v tíme uplatnenie.

K akému športu by ste teda metlobal prirovnali?

MM: Rugby. Je to vyslovene rugby s prvkami vybíjanej.

Hráč londýnskeho klubu London Unspeakables Martin Mornár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je pravda, že je jediným kontaktným zmiešaným tímovým športom?

MM: Áno, pri metlobale je jedno, akého je hráč pohlavia alebo rodu. Metlobal je veľmi obľúbený aj v LGBTQ komunite, a to najmä preto, že je to priestor, kde môžu byť tým, kým naozaj sú, bez nejakých predsudkov. Tým pádom metlobal vo svete vytvára takúto medzinárodnú komunitu, ktorá je otvorená všetkým ľuďom.

Preto je populárny aj medzi transrodovými ľuďmi?

HV: Na Slovensku takéhoto hráča zatiaľ nemáme, ale stretávame sa s nimi veľmi bežne, hlavne v západnej Európe.

Platí, že na ihrisku musia byť vždy aspoň dvaja hráči iného pohlavia?

HV: Keďže zo začiatku sú na ihrisku iba šiesti hráči, môžu hrať maximálne štyria rovnakého pohlavia. Ak má nejaký tím nebinárnych hráčov (ktorí sa neidentifikujú čisto ako muži alebo ženy, pozn. red.), tí sa rátajú iným spôsobom.

Môže byť metlobal nebezpečný?

MM: Na nedávnych majstrovstvách sveta sme mali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie