Denník N

Svetový obchod čelí novej realite

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Trumpova kritika čínskych a európskych praktík v zahraničnom obchode je v značnej miere podložená faktmi.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Svetový obchod sa čoraz viac uberá k obchodnej vojne. Prečo je to tak, keď takmer všetky krajiny sveta sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization, WTO) a mali by dodržiavať rovnaké pravidlá?

Predchodkyňa súčasnej organizácie WTO bola Globálna dohoda o clách a voľnom obchode (GATT). Už za prvé tri roky existencie GATT si členské štáty navzájom zrušili takmer 60-tisíc rôznych ciel. Úspech bol veľký a rýchly hlavne preto, lebo svetovému obchodu dominovali Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko. Keď sa títo dohodli, ostatní to museli akceptovať. Alebo zostali úplne mimo, ako Sovietsky zväz.

Po rôznych vyjednávacích kolách sa v roku 1994 GATT transformovala na súčasnú Svetovú obchodnú organizáciu). Základné poslanie WTO je to isté, ako ho mala GATT: „zabezpečiť, aby medzinárodný obchod fungoval tak hladko, predvídateľne a slobodne, ako sa len dá“. Realita je, samozrejme, omnoho farbistejšia ako toto vznešené motto.

Od roku 1947 sa svet dosť zmenil. WTO má v súčasnosti 164 členov. Británia či Francúzsko už dávno nie sú hlavnými svetovými exportérmi. Najväčším exportérom je Čína, nasledovaná Európskou úniou. USA sú až tretie. Nasledujú Japonsko a Južná Kórea. Možnosť USA ovplyvňovať čínsku, európsku či japonskú politiku a obchod je relatívne nízka. Miesto organizácie s americkou hegemóniou tu teda máme teleso dominované viacerými veľkými hráčmi.

Neférové praktiky

Aj svetový obchod funguje inak ako pred 60 rokmi. Stúpa význam služieb a práv duševného vlastníctva. Nie nadarmo k najväčším svetovým exportérom patria okrem automobiliek aj Apple či Microsoft. A paleta neférových obchodných praktík je tiež ďaleko pestrejšia ako kedysi.

Clá už hrajú len malú úlohu. Obľúbenými prostriedkami na potieranie zahraničnej konkurencie sú predovšetkým rôzne dotácie pre domácich výrobcov. Tie mimochodom fungujú aj na takom slobodnom trhu, ako je vnútorný trh Európskej únie. Porovnajme si napríklad dotácie pre farmárov na Slovensku a vo Francúzsku.

Dotáciami pre domácich výrobcov sa však neférové praktiky zďaleka nekončia. V Číne je ešte stále bežné,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Obchodné vojny

Teraz najčítanejšie