Denník N

Ako by sa proti dezinformáciám bránila vláda, ktorá nerozpráva o Sorosovi

Ponúkame konkrétne návrhy, čo by mala slovenská vláda robiť v čase hybridnej vojny.

Výskumníci viacerých regionálnych think tankov nedávno skúmali odolnosť voči dezinformáciám v strednej a východnej Európe a Slovensko im vyšlo ako jedna z najmenej odolných krajín. V kvalite systematických riešení sme sa umiestnili až na 13. mieste zo štrnástich skúmaných krajín.

Slovenská vláda schválila návrh koncepcie boja proti hybridným hrozbám, čo je pomerne bezzubý dokument, v ktorom nie je takmer nič konkrétne. Pozrime sa na to, čo v tejto oblasti robia iné krajiny a čo by mohol robiť aj náš štát, keby to s bojom proti dezinformáciám myslel vážne. Tu je zopár návrhov, čo by sa s tým dalo robiť:

1. Krajiny ako Švédsko alebo Česko sformovali špecializované štátne útvary (The Swedish Civil Contingencies Agency vo Švédsku a Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám), ktoré dostali rozpočet, ľudské zdroje a zodpovednosť v oblasti boja proti dezinformáciám a hybridným vojnám. Niečo podobné urobili aj pobaltské krajiny, Veľká Británia a Fínsko.

Nemecko vytvorilo novú štruktúru v rámci armády „Cyber and Information Space Command“, v ktorej má pracovať až 13 500 expertov na internetovú bezpečnosť.

V mnohých krajinách tomu obvykle predchádzalo explicitné pomenovanie Ruska ako krajiny, z ktorej prichádzajú hybridné útoky, čo v našej koncepcii boja proti hybridným hrozbám chýba.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie