Denník N

Rozdal som deťom ruské zástavy, aby ich pálili. Projekt Spýtaj sa vašich 68 zbiera spomienky na okupáciu

Záber z pripravovaného filmu. Zdroj – Spýtaj sa vašich 68

Päťdesiate výročie augustových udalostí pripomenú osobné príbehy a artefakty pamätníkov.

Letná dedinská atmosféra, lúka, pasúce sa kravy a prázdninujúci chlapec v tínedžerskom veku. Do tejto sparnej letargie sa zrazu z lesa vyrúti tank. Absurdný úkaz, prekvapenie a šok z nepochopiteľnej situácie. Hlučný zárez do nevinného ticha, po ktorom je zrejmé, že už nič nebude ako predtým. Zároveň sa objavuje zárodok odporu a hnevu, ktorý bude v duši mladého muža driemať ešte desaťročia.

Zhruba pred rokom sa filmárka Barbora Berezňáková a grafická dizajnérka Pavlína Morháčová bavili o tom, ako ich rodičia zažili okupáciu Československa v auguste 1968. Barbora sa opýtala svojho otca a ten jej rozpovedal svoj zvláštny prázdninový zážitok s tankom. Spontánne vznikla idea, že takýchto osobných príbehov predsa musí byť viac. A že práve cez ne by bolo možné sprítomniť dramatické augustové udalosti. To bol začiatok projektu Spýtaj sa vašich 68, ktorý by mal kulminovať v noci päťdesiateho výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.

Autorky projektu Barbora Berezňáková, Eva Vozárová a Pavlína Morháčová. Foto – Spýtaj sa vašich 68

Poznávať cez zážitok

„Vytrhnúť historickú udalosť z učebníc dejepisu.“ Takto svoju ambíciu na webstránke projektu opisujú jeho autorky. Neznamená to, že spochybňujú oficiálnu historiografiu či výučbu dejín na školách. Myslia si však, že takýto kontakt s históriou nie je úplný a pre skutočné pochopenie historických udalostí môže byť dokonca nedostatočný.

„Keď ste s niečím konfrontovaní v učebnici, tak môžete ľahko nadobudnúť dojem, že vás osobne sa to netýka,“ tvrdí Barbora Berezňáková. A vysvetľuje, že poznanie môžeme nadobúdať popisom alebo zážitkom. Pričom zážitok je vždy silnejší. „Keď vám niekto istú udalosť opíše, tak v tom väčšinou nemáte emóciu. No čím viac emócie v tom je, tým hlbšie dokážete spoznať a uchopiť daný fenomén. Keď niečo prežil váš otec, mama alebo babka, tak to pre vás získa ďalší rozmer,“ hovorí režisérka. Znamená to, že v projekte Spýtaj sa vašich 68 vstupuje do hry okrem historickej pamäti aj pamäť osobná.

„To dejepisné podanie je veľmi jednorozmerné,“ pridáva sa Eva Vozárová, ktorá v projekte pracuje na produkcii a fundraisingu. „Chýba tam osobný príbeh, s čím súvisí naša schopnosť vžiť sa do toho, čo sa v auguste 1968 stalo, aké to malo dôsledky a čo by to znamenalo, keby sa to stalo teraz,“ tvrdí.

Keby učebnicové spracovanie okupácie bolo postačujúce, tak by sme s touto dramatickou udalosťou boli ako národ vysporiadaní. To však podľa autoriek projektu nie sme. Ak by sme boli,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

August 1968

Teraz najčítanejšie