7 dobrých správ: Írsko je bližšie ku klimatickej spravodlivosti, zbaví sa všetkých investícií do fosílneho priemyslu

1. Írsko ide príkladom a začalo divestovať

Írsko sa stane prvou krajinou na svete, ktorá sa zbaví všetkých svojich štátnych investícií do ťažby a spaľovania fosílnych palív. Zákon podporili všetky strany v dolnej komore parlamentu, informuje britský The Guardian.

Toto rozhodnutie je úspechom občianskych iniciatív, ktoré zákon žiadali. Tzv. divestičné hnutie nielenže upozorňuje na príčiny klimatickej zmeny, ale tiež vyvíja tlak na firmy, ktoré ju spôsobujú.

Divestovanie zo špinavej energie začalo byť v posledných rokoch na vzostupe a Írsko týmto rozhodnutím vyslalo do sveta jasný signál, že je načase prehodnotiť odklon od fosílnych palív.

Divestovalo už množstvo významných penzijných fondov, poisťovní, cirkví, univerzít a miest. New York je z nich najväčšie, ktoré so zbavovaním sa takýchto investícií začalo začiatkom tohto roka.

,,Vlády svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy nedodržia, ak budú naďalej finančne podporovať fosílny priemysel. Krajiny po celom svete musia teraz naliehavo sledovať príklad Írska a divestovať,“ povedal pre The Guardian právnik Gerry Liston z organizácie Global Legal Action Network, ktorý pomáhal s návrhom zákona.

Aby bol zákon platný, musí ho ešte schváliť horná komora parlamentu. Očakáva sa však, že to bude rýchle a divestičný zákon nadobudne platnosť už na konci tohto roka.

2. Novozélandska firma skráti pracovný týždeň

Novozélandská firma počas osemtýždňového testovacieho obdobia došla k záveru, že produktivita práce počas skráteného pracovného týždňa neklesla a pracujúci sú spokojnejší nielen v práci, ale aj v osobnom živote, píše britský The Guardian.

S touto myšlienkou prišiel zakladateľ firmy Perpetual Guardian Andrew Barnes.

U 240 zamestnancov a zamestnankýň poradenskej firmy klesla hladina stresu bez toho, aby im klesol plat.

Celý experiment, keď pracujúci a pracujúce dostávali plat za päť dní, pričom odpracovali len štyri, sledovali odborníci z Aucklandskej univerzity.

Podľa profesora manažmentu ľudských zdrojov Jarroda Haara sa po experimente u týchto ľudí zvýšila spokojnosť na všetkých úrovniach spojených s prácou a s osobným životom. Zároveň bola ich práca efektívnejšia a viac si užívali čas strávený doma než pred experimentom.

Až 78 percent z nich si myslí, že počas skráteného pracovného času si dokázali lepšie vyrovnávať rovinu medzi pracovným a osobným životom, čo predstavuje nárast o 24 percent oproti piatim pracovným dňom.

Práca sa zefektívnila a zástupcovia firmy sa rozhodli pri štvordňovom pracovnom týždni zostať aj naďalej. Šéf Andrew Barnes ho odporúča všetkým firmám na Novom Zélande.

3. Pošta chce zatraktívniť posielanie pohľadníc

V dobe internetovej komunikácie klesá nielen predaj novín, ale aj predaj a záujem o pohľadnice. Svoj boom si pohľadnice zažili v 20. storočí.

Aj keď sa pohľadníc predá a pošle čoraz menej, teraz ich chce Slovenská pošta zatraktívniť znovu a trochu inou formou.

„Dnes ich posielajú skôr starší ľudia, ale aj mladí, vekovo medzi 25 až 30 rokmi,“ povedal pre denník SME Martin Rusnák z webu aukciapohladnic.sk.

Novú službu Slovenská pošta spustila už minulý rok. Cez počítač alebo telefón si stačí cez web pošty nahrať vybranú fotografiu, z ktorej chce mať odosielateľ pohľadnicu, pripojiť k nej napísaný odkaz a adresu. Za pohľadnicu sa dá zaplatiť priamo online platobnou kartou a do troch dní je pohľadnica na mieste určenia.

Táto služba je spoplatnená približne jedným eurom, vždy však záleží od veľkosti výslednej pohľadnice. Taktiež je možné posielať do zahraničia.

,,Očakávame, že práve personalizovaná pohľadnica s vlastným obrázkom alebo fotografiou, ktorá je do istej miery emotívnou záležitosťou, môže zvýšiť záujem o posielanie pohľadníc,“ vraví pre denník SME hovorkyňa pošty Martina Macková.

4. Dúhovú vlajku dostali na MS v Rusku

Projekt s názvom Skrytá vlajka vďaka aktivistom a aktivistkám priniesol symbolickú dúhovú vlajku priamo do centra Moskvy. Stalo sa to v čase majstrovstiev vo futbale, ale tiež v období, keď v mnohých krajinách prebiehali pochody hrdosti.

S nápadom prišla najväčšia španielska organizácia podporujúca práva LGBT ľudí La Federación Estatal de Lesbianas, Gais, Transexuales a Bisexuales (FELGTB).

„Využili sme skutočnosť, že krajina organizovala Svetový pohár v rovnakom čase ako pochody hrdosti, aby sme odsúdili ich prístup a priniesli vlajku do ruských ulíc,“ uviedli aktivisti.

Každý z nich si obliekol dres svojej krajiny, pomocou ktorých vytvorili dúhovú vlajku – červenú za Španielsko, oranžovú za Holandsko, žltú za Brazíliu, zelenú za Mexiko, modrú za Argentínu a fialovú za Kolumbiu.

Ich fotky z centra Moskvy sa pomocou hashtag #HiddenFlag okamžite začali šíriť po celom svete.

„Skrytá vlajka zviditeľňuje všetkých odvážnych ľudí, ktorí denne čelia diskriminácii, prenasledovaniu, ponižovaniu a strachu v Rusku aj v iných častiach sveta,“ uviedol prezident organizácie FELGTB Uge Sangil.

5. Viedenské múzeum preberá režisér Wes Anderson

Americký režisér Wes Anderson je známy pre svoje precízne obrazové kompozície. Už túto jeseň si aj spolu so svojou družkou Juman Malouf vyskúša, aké je to viesť výstavu, keďže ako píše české Rádio Wave, bude to jeho prvá skúsenosť na poli múzejníctva.

Viedenské technické múzeum obom umelcom zverilo do rúk všetky svoje zbierky, vrátane tých z depozitárov, čo predstavuje viac ako milión artefaktov.

Egyptské vykopávky, pamiatky zo starovekého Grécka či Ríma, ale aj obrazy starých majstrov môžu byť súčasťou unikátnej výstavy s názvom The Spitzmaus Mummy in a Coffin and Other Treasures from the Kunsthistorisches Museum.

Podrobnosti ohľadom výstavy zatiaľ vedenie múzea stále tají. Za osobnej účasti na vernisáži Anderson aj Malouf  6. novembra otvoria „labyrint“ technického múzea rakúskej metropoly.

6. Susedstvo v Prahe dostáva nový rozmer vďaka vnútroblokom

„Pekne sa na vás pozerá,“ volá z tretieho poschodia obytného domu v pražských Holešoviciach jedna z jeho obyvateliek. „Dobrý deň, poďte si s nami dať kávu,“ odpovedali pre české rádio Wave Michal Křivohlávek a Barbora Týcová zo spolku Bieno, v ktorom sa venujú opravám vnútroblokov.

Práve opravujú a oživujú vnútroblok domu, v ktorom býva asi 25 ľudí a vo vnútornom dvore sídli firma na výrobu samolepiek a galéria.

V takýchto rozhovoroch vidia kúzlo susedstva, keď práve vnútroblok umožní stretávanie sa konkrétnej skupiny ľudí v konkrétnom čase v rámci vlastného domova. Vnútroblok je podľa jedného z členov spolku Michala Křivohlávka odpoveďou na problém mestskej anonymity.

Vnútrobloky ponúkajú široké využitie – od priestorov na pestovanie kvetín, ovocia a zeleniny cez miesto na umiestnenie kompostéra až po detské ihrisko, na ktoré rodičia dohliadnu z obývačky.

„Vnímam tieto miesta ako najmenšiu jednotku verejného priestoru. Vnútroblok je na pomedzí toho, kde žijem a kde zo svojho súkromia vystupujem von,“ doplnila Barbora Týčová.

7. Nechcú nikoho diskriminovať, rozprávajú znakovou rečou

Dedina Mengkala na Bali s 3000 obyvateľmi nie je úplne ako bežné spoločenstvo. Takmer všetci tu vedia hovoriť posunkovým jazykom, aby mohli komunikovať a rešpektovať svojich štyridsiatich nepočujúcich obyvateľov, informuje server Good News Network.

Ak v meste žije tritisíc obyvateľov, mali by tu žiť priemerne štyria nepočujúci. V komunite v Mengkale však zažívajú vysokú mieru hluchoty pre recesívny gén, ktorý sa dedí v posledných siedmich generáciách.

Namiesto toho, aby svojich nepočujúcich susedov ostrakizovali, mesto vytvorilo vlastnú formu znakovej reči nazvanej Kata Kolok.

Starosta, učitelia, farmári – až 80 percent ľudí ovláda unikátnu posunkovú reč. Nepočujúce deti v škole nie sú nijak vylúčené. Práve naopak, všetky deti v škole sa učia reč Kata Kolok.