Denník N

Lajčák: Dzurinda a Mikloš prispievajú k tomu, aby sa Ukrajina posunula ďalej

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (1963). Pracoval už pre diplomaciu komunistického Československa v roku 1988. Bol veľvyslancom v Japonsku aj Srbsku. Renomé si získal ako špeciálny vyslanec EÚ pre Čiernu Horu, podarilo sa mu zabezpečiť hladký priebeh referenda o odtrhnutí sa od Srbska. Bol vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu. Vyštudoval na moskovskej škole MGIMO. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (1963). Pracoval už pre diplomaciu komunistického Československa v roku 1988. Bol veľvyslancom v Japonsku aj Srbsku. Renomé si získal ako špeciálny vyslanec EÚ pre Čiernu Horu, podarilo sa mu zabezpečiť hladký priebeh referenda o odtrhnutí sa od Srbska. Bol vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu. Vyštudoval na moskovskej škole MGIMO. Foto N – Tomáš Benedikovič

S Nočnými vlkmi na Slovensku problém nemá. Slovákov, ktorí bojujú na strane proruských separatistov, by sme však podľa neho mali postihovať.

Tvrdí, že za pozíciu generálneho tajomníka OSN nelobuje, uvažoval by však nad ňou. Na mobile má zvučku z Jamesa Bonda, ako agent 007 si však vraj nepripadá. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Prečo nepovažujete jazdu Nočných vlkov cez Slovensko za provokáciu ako poľská premiérka Ewa Kopaczová?

Sme právny štát a demokracia. Demokratické princípy buď rešpektujeme, alebo nerešpektujeme. Mňa zaujíma, či niekto porušuje naše zákony. Ak nejakí ľudia chcú prejsť cez naše územie, ak nie sú na sankčnom zozname a majú víza zo schengenskej krajiny, tak sa nemôžeme správať ako diktatúra. Ak by sa dopustili porušenia zákonov alebo konali proti dobrým mravom, tak nepochybujem, že naše orgány budú konať. Nemyslím si však, že je v poriadku aplikovať selektívny princíp právneho štátu.

Čiže Poliaci sa správajú ako diktatúra?

Poľsko je suverénny štát, my sme tiež suverénny štát a máme právo na suverénne rozhodnutia. Nebudem komentovať ich rozhodnutia. Prečo sa nás stále niekto snaží konfrontovať s Poliakmi?

Nemusíme im zakázať vstup. Ide o to, či ho nepovažujete za provokáciu. Sami členovia Nočných vlkov priznávajú, že bojujú na strane proruských separatistov na Donbase – v tom je problém.

Ak ruskí občania bojujú na strane separatistov Donbasu, neporušujú slovenské zákony, porušujú konkrétne princípy medzinárodného práva, ale to samo osebe nenapĺňa podstatu porušenia našich zákonov. Slovensko je lojálnym a disciplinovaným členom Európskej únie a rešpektujeme aj európske pravidlá. Čiže: ak by boli na sankčnom zozname, tak ich nepustíme. Budú k nám vždy chodiť ľudia, s názormi ktorých sa nestotožňujeme, ale rešpektujme, že sme demokratická spoločnosť.

Aký máte postoj k Slovákom, ktorí bojujú na Donbase na strane ozbrojencov? V Španielsku takých ľudí zatkli – nemalo by to byť tak aj u nás?

Určite to nie je v poriadku. V septembri minulého roka bola téme zahraničných bojovníkov venovaná aj mimoriadna debata Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzvala členské krajiny, aby tento problém riešili. Preto sme zriadili rezortnú skupinu, ktorá dospela k tomu, že ak náš občan slúži v armáde iného štátu, je to ošetrené naším zákonodarstvom. Avšak v prípade, že sa zúčastňujú aktivít spomínaného typu a nie sú v regulérnej armáde, v tom prípade narážame na právne vákuum. Preto už pod vedením ministerstva spravodlivosti pracuje pracovná skupina, ktorá ide túto legislatívnu dieru riešiť. Myslím si, že takíto ľudia by mali byť postihovaní.

V prípade informácií o prítomnosti ruských vojakov na Donbase, verí minister Lajčák skôr spojencom, než šéfovi ruskej diplomacie Lavrovovi. Foto N - Tomáš Benedikovič
V prípade informácií o prítomnosti ruských vojakov na Donbase verí minister Lajčák skôr spojencom než šéfovi ruskej diplomacie Lavrovovi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by ísť do väzenia?

Hovorím „postihovaní“ a počkajme si na to, čo vygeneruje ministerstvo spravodlivosti. Náš právny systém s niečím takým nepočítal – fenomén foreign fighters je pomerne nový.

Nedávno tu bol na návšteve šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Vy mu veríte, že na východe Ukrajiny nie sú žiadni ruskí vojaci ani ruské tanky?

Vychádzam z informácií, ktoré nám poskytujú naši spojenci, a tie hovoria o opaku.

Takže to vidíte ako prezident Kiska, ktorý o tom nemá pochybnosti?

Vyjadril som sa jasne. Situácia na východe Ukrajiny je nesmierne zložitá a komplikovaná a bolo by chybou pozerať sa na ňu čierno-bielo. Porušuje sa tam medzinárodné právo, porušujú sa tam mnohé zákony. Zišli sa tam všelijakí dobrodruhovia, ktorých tento typ konfliktov vždy priťahuje. Rozhodujúce je, aby sme našli mierové riešenie, a o tom bol môj rozhovor s ministrom Lavrovom.

Veríte tomu, že sa podarí uplatniť dohody z Minska? Zahŕňajú jeden kľúčový bod: že Ukrajinci by mali kontrolovať územie celých svojich hraníc, aby tadiaľ neprúdila ruská armáda. Podarí sa to splniť?

Minsk je jediná mierová platforma, ktorú máme na dosiahnutie mieru, a preto musíme všetci urobiť všetko pre to, aby sa dohody naplnili. Osobne sa zasadzujem za to, aby sme mali vierohodný monitoring rešpektovania dohôd z Minska. To, čo sa na Ukrajine deje, má vždy dve verzie: kto strieľal na majdane, kto zapálil budovu v Odese, kto je zodpovedný za pád malajzijského lietadla, kto porušuje prímerie. Logický záver je: potrebujeme mať tretiu stranu s patričnou autoritou, ktorá nám povie, ako to je.

To by mala byť OBSE?

Má posilnený mandát, ale problém je v tom, že nemá všade prístup. Prvá priorita pre misiu OBSE, ktorá je našimi očami a ušami v teréne, je, aby mali neobmedzený prístup všade, aby sme mali objektívne spravodajstvo a videli, kto porušuje prímerie. Ukrajinskému, ruskému aj nemeckému ministrovi zahraničia som hovoril, že je potrebné vytvoriť subjekt, ktorý nám bude dávať objektívne informácie.

Mal by to byť Ukrajinec či niekto zvonku?

To musí byť medzinárodná misia. Mohla by kopírovať normandskú štvorku, ale mala by mať vyššiu než len expertnú úroveň.

Nemala by mať Európska únia niekoho, kto by sledoval, nakoľko seriózne sa Ukrajina venuje reformám? Tie sú podmienkou finančnej pomoci, ktorú Ukrajina potrebuje na prežitie.

Venujeme sa tomu niekoľko posledných týždňov. Ukrajina má pred sebou dve veľké výzvy: jedna je obnovenie mieru a ta druhá, nemenej dôležitá, je úspešná implementácia reforiem. Mám pocit, že kým o prvej téme hovoria všetci, tú druhú – reformy – akoby sme nechali samospádom na Ukrajincov. Pritom na Slovensku si uvedomujeme zrejme lepšie ako mnohí iní, aká gigantická úloha to je – aké zložité pre Ukrajincov bude zvládnuť ju vlastnými silami. Slovensko by tiež nebolo tam, kde dnes je, keby sme nemali Európsku úniu, ktorá nás viedla reformami. 

Mal by na reformy dohliadať niekto z Únie?

Pre mňa je prirodzené, že lídrom procesu reforiem na Ukrajine by mala byť Európska únia, pretože je to v súlade s tým, v čom je Únia dobrá: je to pozitívna agenda, nie je namierená proti nikomu. A je to presne agenda, ktorú očakávajú ukrajinskí občania – preto vyšli na majdan. Chceli lepšie fungujúci štát, menej korupcie a zločinov, lepšie súdnictvo, a mávali pritom vlajkami EÚ. Takže sa mi zdá úplne prirodzené, že by Európska únia mala do tohto procesu vstúpiť. Teraz je tam na môj vkus priveľa hráčov, priveľa reformných koncepcií.

Ako na vás pôsobia reformy, ktoré zatiaľ presadili?

Niet pochýb, že ukrajinské vedenie si uvedomuje dôležitosť reforiem a že sa prijímajú mnohé opatrenia. Lenže potreboval by som vidieť, že reforma má svoju stratégiu, logiku a štruktúru: prvé najdôležitejšie veci riešime teraz, druhé zajtra, tretie potom. Na Ukrajine pôsobí 142 zahraničných poradcov, osem koncepcií reforiem, ale zároveň tam nie je človek, ktorý by mal reformy na starosti v popise práce. Premiér a prezident riešia denne tisíc operatívnych vecí. Dôležitosť tej výzvy si vyžaduje, aby sa tam zjavil „Mr.“ alebo „Mrs. Reforma“, a rovnako tak niekto na strane EÚ. Vedel by som si predstaviť nejakého človeka na politickej úrovni, ktorý by bol tým styčným dôstojníkom a pomáhal ukrajinskej vláde komunikovať. Ten, kto by celý proces zastrešil – dodal mu stratégiu a logiku. Úspech alebo neúspech reforiem je pre Ukrajinu kľúčový.

Medzi poradcami ukrajinskej vlády sú aj Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Je dobré, že ich politické špičky v Kyjeve oslovili?

Určite je dobré, že oslovili aj našich politikov. Oni tam však pôsobia ako súkromné osoby, bez koordinácie so slovenskou vládou – my vlastne nevieme, čo robia. Určite však prispievajú k tomu, aby sa Ukrajina posunula ďalej. Ako vláda robíme nesmierne veľa pre Ukrajinu. 

Za seba som nikdy neloboval, ani nebudem, tvrdí Lajčák v súvislosti s úvahami, že by kandidoval na post generálneho tajomníka OSN. Foto N - Tomá Benedikovič.
Za seba som nikdy neloboval ani nebudem, tvrdí Lajčák v súvislosti s úvahami, že by kandidoval na post generálneho tajomníka OSN. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Čo považujete za najväčšiu pomoc?  Reverz plynu?

Jednoznačne, pretože aj samotný premiér Jaceňuk povedal, že vďaka reverzu ušetrí Ukrajina mesačne sto miliónov dolárov.

Lavrov sa na to nesťažoval?

Už vlani v Moskve na tlačovej konferencii povedal, že Slovensko pri vybudovaní reverzu neporušilo žiadny zmluvný záväzok vo vzťahu k Ruskej federácii. Podarilo sa nám pomôcť Ukrajine tak, aby sme neporušili žiadne právne zmluvy. Významne pomáhame Ukrajine aj ako predsednícka krajina V4: mali sme misiu ministrov v decembri, kde sme si rozdelili oblasti zodpovednosti a Slovensko na seba vzalo energetiku a reformy bezpečnostného sektora.

Nedávno na Ukrajine schválili zákon, ktorý zakazuje propagáciu sovietskych aj nacistických symbolov či otvára archívy KGB. Približuje sa tým Ukrajina viac k demokratickej Európe a našej skúsenosti po roku 1989?

Je tu jeden veľký rozdiel: nie celá ukrajinská spoločnosť je presvedčená o tom, že toto je smer, ktorým sa má krajina vydať. Chcel by som vidieť viac vnútorného dialógu v rámci Ukrajiny, aby tie opatrenia, ktoré sa prijímajú, zbližovali a sceľovali spoločnosť, a nie ju rozdeľovali. Návrh zákazu používania ruského jazyka v oficiálnom styku, hoci nakoniec nebol podpísaný, spôsobil veľkú škodu. Prijímajú sa aj kontroverzné zákony a myslím si, že keby tam bol patronát Európskej únie, tak by sa zabránilo takým prípadom. Teraz prijali zákon o právnom postavení a zachovaní pamiatky bojovníkov za nezávislosť Ukrajiny v 20. storočí. To je zákon, ktorý vyvoláva veľa otáznikov aj u nás.

Je podľa vás dobré, že premiér ide 9. mája do Moskvy?

Slovenská republika sa hlási k antifašistickému odkazu, na tom je naša štátnosť vybudovaná. Pre nás je zásadné nájsť správnu rovnováhu medzi dvomi pólmi: pripomenúť si 70. výročie konca vojny a že je dôležité neprepisovať jej históriu a vzdať aj úctu obrovskej úlohe Sovietskeho zväzu vo víťazstve nad fašizmom, ale zároveň nelegitimizovať to, s čím nesúhlasíme, a to je porušenie medzinárodného práva na Kryme. Tá forma, ktorú premiér zvolil, to spĺňa, pretože pôjde aj do Poľska a na Ukrajinu. A v Moskve sa nezúčastní na vojenskej prehliadke.

Osláviť víťazstvo nad fašizmom je bezpochyby správna vec, druhou je ruská anexia Krymu a podpora proruských separatistov na Donbase. Nemal by tieto témy Fico otvoriť na stretnutí s Putinom? Samotnou návštevou Poľska a Ukrajinou ten signál nevyšle.

S premiérom mám dostatočne intenzívnu komunikáciu, nepotrebujem mu odkazovať posolstvá cez ktorékoľvek médium. Môžem vás ubezpečiť, že na túto tému sme sa rozprávali a budeme sa rozprávať.

Takže sa s vami radil?

S predsedom vlády veľmi úzko riešime všetky zahraničnopolitické otázky.

Prečo tak dlho zatĺkal, že tam chce ísť, a nepovedal to na rovinu hneď?

Premiér je svojprávny človek, má svojho hovorcu – opýtajte sa jeho.

Anexia Krymu bola porušením medzinárodného práva, ale medzinárodné spoločenstvo s tým nevie nič urobiť. Čo teraz?

Nepodceňoval by som schopnosti medzinárodného spoločenstva. Možno to nevyriešime na druhý deň, ale dôležité je, aby sme mali jasné pravidlá a aby sa dodržiavali. Poďme však najskôr zastaviť vojnu, krviprelievanie.

Nezabudne sa medzitým na Krym?

Aj Berlínsky múr bol pre niektorých navždy.

O vás sa veľa hovorí v súvislosti s vaším záujmom stať sa generálnym tajomníkom OSN. Prečo vás to láka?

Poďme si to povedať po poriadku. Pravdou je, že súčasný generálny tajomník OSN Pan Ki-mun končí svoj mandát v decembri 2016. Pravdou je aj to, že v prostredí OSN, medzi členskými štátmi, prevláda veľmi silný pocit, že jeho nástupca by mal vzísť z takzvanej východoeurópskej regionálnej skupiny, ktorá je jednou z piatich v rámci OSN a zatiaľ jedinou, čo ešte nemala generálneho tajomníka. Západoeurópska mala troch, ázijská a africká po dvoch a juhoamerická jedného. Je tu istý nepísaný, ale morálny nárok skupiny, ktorá sa k tomu hlási. Je pomerne logické a prirodzené, že v tejto súvislosti sa uvažuje, diskutuje a špekuluje o možných nástupcoch Pan Ki-muna.

Lajčák v ceste premiéra do Moskvy problém nevidí, prezident Kiska pozvanie odmietol. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lajčák v ceste premiéra do Moskvy problém nevidí, prezident Kiska pozvanie odmietol. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ste možným kandidátom?

Bez toho, aby som k tomu nejako prispel, som našiel svoje meno v celom rade tých úvah. To si vážim. Asi by nemalo logiku, keby som povedal: „Nie, mňa vyškrtnite,“ čo však neznamená, že by som už v tejto veci prijal rozhodnutie. Vnímam situáciu, sledujem ju a keď príde čas, tak sa rozhodnem. V tejto chvíli mám svoju prácu na ministerstve zahraničných vecí, ktorej sa naplno venujem.

Na ministerstve som však počul aj taký názor, že sa až príliš venujete lobovaniu za zvolenie do čela OSN a zanedbávate blížiace sa slovenské predsedníctvo v Európskej únii…

To počujem prvýkrát, to jednoducho nie je pravda. Nelobujem za seba, nikdy som to nerobil a ani nebudem robiť. Robím svoju prácu, ktorej súčasťou je aj európska agenda, ktorá mi hneď po Ukrajine zaberá najviac času a energie.

Čo má byť hlavná téma, ktorú chce Slovensko počas svojho predsedníctva priniesť? Čím sa chceme zviditeľniť spolu s Holanďanmi a Maltou, s ktorými sa v trojici pripravujeme na prevzatie vedenia v Únii?

Ešte nenastal čas povedať to oficiálne, pretože témy riešime s našimi partnermi aj s komisiu a radou. Ale už sa zužuje počet tém a naši štátni tajomníci tohto tria sa stretli už trikrát; ako ministri sme sa stretli minulý týždeň v Luxemburgu. Osemdesiat percent agendy je prenášaná európska agenda. To, kde vidíme náš vstup, je energetika, digitálna ekonomika, zamestnanosť a kohézia, teda vyrovnávanie rozdielov medzi členskými krajinami. To sú veci nám blízke a relevantné.

Bude predsedníctvo dôležité pre Slovensko? Zmení sa niečo?

Každé predsedníctvo je veľmi dôležité. Už len tým, že na niekoľko rokov ovplyvňuje vnímanie krajiny medzi profesionálmi – od politikov cez novinárov až po analytikov, ktorí sa európskej agende venujú. Úspešné predsedníctvo vie výrazne posunúť vnímanie krajiny pozitívnym smerom, neúspešné zasa imidž poškodí. Netreba to podceňovať: podľa toho, ako to dopadne, vás potom berú viac či menej seriózne; ovplyvňuje to, akí budú ústretoví, keď máte problémy, ako budete úspešní s presadzovaním svojich kandidátov.

A čo to bude znamenať zvnútra?

Ešte nikdy sme neboli stredobodom takej celosvetovej pozornosti, ako budeme teraz, možno s výnimkou samitu Bush-Putin, čo bola jednorazová akcia. Budeme tu mať zrejme 18 ministerských rád, zhruba 180 ďalších pracovných stretnutí, z členských krajín pricestuje za polrok na Slovensko 25-tisíc ľudí a všetci odídu s nejakým pocitom, na ktorom by nám malo záležať. Napríklad, že by sa sem mohli vrátiť. Hľadáme spôsob, ako im priblížiť aj ďalšie regióny Slovenska, nielen Bratislavu. (Počas rozprávania ministrovi Lajčákovi zazvoní telefón s melódiou z filmu o Jamesovi Bondovi.)

Pripadáte si niekedy pri svojej práci diplomata ako agent 007?

Filmy s Jamesom Bondom mám rád. Je to úžasne namiešaný koktejl – potrepať, nemiešať! – romantizmu, napätia, politických hier, rýchlych áut a technologických hračiek. Aj medzi diplomatmi sú takí, ktorí v istých chvíľach preferujú silu nad rozvážnosťou. Ja sa vidím skôr v opačnej polohe.

Ako viacero svetových politikov a diplomatov tiež máte rád Twitter. Koho sledujete najviac?

Je celý rad mojich kolegov, bývalých aj terajších ministrov zahraničných vecí, na ktorých názory som zvedavý. Napríklad Carl Bildt, samozrejme Federica Mogherini, lotyšský minister Edgars Rinkēvičs, celý rad ďalších. Vo svete tweetovania je však rozhodujúca substancia, obsah tweetu, nie to, kto je jeho autorom. Aspoň vo väčšine prípadov to tak je.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie