Denník N

Rusko-americké vzťahy mohli byť odsúdené na zhoršenie aj bez Trumpa

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Rusko sa rozhodlo stať sa principiálnym nepriateľom Ameriky i ňou vytvoreného svetového poriadku už pred rokmi.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post 

Pondelková helsinská tlačová konferencia Donalda Trumpa bola najtrápnejším vystúpením amerického prezidenta, na ktoré si spomínam. A jeho nezmyselné snahy vyrozprávať sa z problémov, do ktorých sa dostal, spôsobili, že to celé pôsobilo ešte absurdnejšie.

Ale tento katastrofálny a ponižujúci výkon zatienil iný problém Trumpovho pohľadu na vzťahy s Ruskom. Ako na Twitteri ešte pred stretnutím s Vladimirom Putinom napísal: „Naše vzťahy s Ruskom neboli NIKDY horšie kvôli dlhoročnému americkému bláznovstvu a hlúposti.“ Táto myšlienka je pevne ukotvená v Trumpovej mysli a ovplyvňuje jeho názory na Rusko a Putina.

A je to téma, o ktorej by sme mali vážne diskutovať.

Málo porozumenia pre Rusko

Myšlienka, že Washington „stratil“ Rusko, je živá už od polovice 90. rokov. Viem to, pretože som bol jedným z ľudí, ktorí o tom vtedy premýšľali. V článku pre New York Times Magazine z roku 1998 som napísal, že „pre akúkoľvek transformáciu ‚postudenovojnového‘ sveta je kľúčová transformácia Ruska. Tak ako v prípade Nemecka a Japonska po roku 1945, aj v prípade Moskvy platí, že ak má byť integrovaná do západného sveta, treba jej poskytnúť trvalý mier. Inak táto politicky a ekonomicky utrápená krajina… zostane znechutená a nespokojná s postudenovojnovým poriadkom“.

Tvrdil som, že nič také sa nestalo, pretože Washington nebol dosť ambiciózny a neposkytol Moskve dostatočnú pomoc. V Amerike bolo takisto málo porozumenia pre ruské bezpečnostné záujmy, napríklad na Balkáne, kde Američania začali vojenské intervencie, ktoré podráždili ruské city.

Dodnes verím tomu, že prezidenti George Bush starší a Bill Clinton premárnili príležitosť pokúsiť sa o zásadný reset vzťahov s Ruskom. Ale takisto mi začalo byť jasné, že existuje množstvo vážnych príčin, prečo rusko-americké vzťahy tak či tak mohli byť odsúdené na zhoršenie.

Mimo cesty k demokracii

Rusko sa začiatkom 90. rokov minulého storočia ocitlo v stave nezvyčajnej slabosti. Nestratilo len svoju sféru vplyvu zo sovietskych čias, ale tiež veľkú časť svojho 300 rokov starého cárskeho impéria. Ruská ekonomika sa ocitla vo voľnom páde a spoločnosť kolabovala. V takomto stave Rusko sledovalo, ako USA rozširujú Severoatlantickú alianciu, intervenujú proti ruským spojencom na Balkáne a kritizujú jeho snahy zabrániť odtrhnutiu Čečenska.

Z výhodnej americkej pozície sa snaha udržať bezpečnosť oslobodených krajín východnej Európy javila veľmi urgentne. Washington sa obával, že vojna v Juhoslávii destabilizuje Európu a vytvorí humanitárnu nočnú moru. A Spojené štáty nemohli prehliadnuť brutálne ruské vojny v Čečensku, v ktorých zahynuli desiatky tisícov civilistov a veľká časť regiónu bola zničená. V týchto veciach boli USA a Rusko jednoducho na opačných stranách.

Navyše, koncom 90. rokov Rusko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie