Denník N

Je možné byť priateľmi aj napriek ideologickým a politickým rozdielom?

Harvard. Foto – TASR/AP
Harvard. Foto – TASR/AP

Ľudia emočne investujú do svojich presvedčení a držia sa ich často až príliš preto, aby sa vyhli nepríjemným pocitom.

Ľubomír Martin Ondrášek je verejný teológ

Danni Ondraskova je absolventka Wellesley College

V čase, keď v Spojených štátoch amerických pokračujú diskusie o slobode prejavu na univerzitných kampusoch – problematika, o ktorej sme písali pred rokom v článku Je na amerických univerzitách ohrozená sloboda prejavu? – a keď sa blíži Medzinárodný deň priateľstva, stoja za povšimnutie hlboké priateľstvá, ktoré prekračujú ideologické a politické hranice.

Príkladom takého priateľstva je vzťah konzervatívneho princetonského profesora Roberta Georgea a jeho liberálneho harvardského náprotivku Cornela Westa, ktorí sa líšia v mnohých kultúrnoetických, ekonomických či zahraničnopolitických názoroch, no sú schopní byť k sebe zdvorilí a spoločne hľadať pravdu.

Americké vysoké školy sú v súčasnosti nielen miestom civilizovaných a inkluzívnych debát propagovaných aj spomenutými profesormi, ale zápasia aj s marginalizáciou a v niektorých prípadoch dokonca s násilnosťami voči nositeľom nepopulárnych názorov.

Dobre známy je prípad z Middlebury College, kde študenti krikom umlčali hosťujúceho rečníka a profesora, ktorý ho sprevádzal, zranili. Tento incident Robert George a Cornel West – obhajujúc intelektuálny pluralizmus – odsúdili a v otvorenom liste, pod ktorý sa podpísalo niekoľko tisíc akademikov a ďalších signatárov, konfrontovali fenomén „neliberálnosti“ na kampusoch.

Úpadok diskusie

Profesori George a West v liste ostro kritizujú úpadok úctivej a pravdu hľadajúcej diskusie. Vyzývajú študentov rôznych ideologických a politických presvedčení, aby sa vyhýbali „modloslužbe uctievania vlastných názorov“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie