Je možné byť priateľmi aj napriek ideologickým a politickým rozdielom?

Ľubomír Martin Ondrášek je verejný teológ

Danni Ondraskova je absolventka Wellesley College

V čase, keď v Spojených štátoch amerických pokračujú diskusie o slobode prejavu na univerzitných kampusoch – problematika, o ktorej sme písali pred rokom v článku Je na amerických univerzitách ohrozená sloboda prejavu? – a keď sa blíži Medzinárodný deň priateľstva, stoja za povšimnutie hlboké priateľstvá, ktoré prekračujú ideologické a politické hranice.

Príkladom takého priateľstva je vzťah konzervatívneho princetonského profesora Roberta Georgea a jeho liberálneho harvardského náprotivku Cornela Westa, ktorí sa líšia v mnohých kultúrnoetických, ekonomických či zahraničnopolitických názoroch, no sú schopní byť k sebe zdvorilí a spoločne hľadať pravdu.

Americké vysoké školy sú v súčasnosti nielen miestom civilizovaných a inkluzívnych debát propagovaných aj spomenutými profesormi, ale zápasia aj s marginalizáciou a v niektorých prípadoch dokonca s násilnosťami voči nositeľom nepopulárnych názorov.

Dobre známy je prípad z Middlebury College, kde študenti krikom umlčali hosťujúceho rečníka a profesora, ktorý ho sprevádzal, zranili. Tento incident Robert George a Cornel West – obhajujúc intelektuálny pluralizmus – odsúdili a v otvorenom liste, pod ktorý sa podpísalo niekoľko tisíc akademikov a ďalších signatárov, konfrontovali fenomén „neliberálnosti“ na kampusoch.

Úpadok diskusie

Profesori George a West v liste ostro kritizujú úpadok úctivej a pravdu hľadajúcej diskusie. Vyzývajú študentov rôznych ideologických a politických presvedčení, aby sa vyhýbali „modloslužbe uctievania vlastných názorov“ a navzájom si načúvali, čím prispejú k vytváraniu prostredia, ktoré „nás chráni pred dogmatizmom a skupinovým zmýšľaním, ktoré sú toxické pre zdravie akademických komunít, ako aj pre fungovanie demokracií“. Na závažnosť situácie poukazuje tiež fakt, že diskutovanou otázkou sa zaoberali príslušné komisie amerického kongresu, kde Robert George aj vypovedal.

Títo nepravdepodobní priatelia a spojenci získali podobné elitné vzdelanie a patria medzi výrazné osobnosti  akademickej aj verejnej sféry. Robert George absolvoval Swarthmore College, Harvard University a Oxford University a následne sa stal profesorom jurisprudencie na Princeton University. V minulosti predsedal Komisii USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu. Ako konzervatívny intelektuálny lev a praktizujúci katolík, George sa dlhodobo a nahlas vyjadruje (aj) k otázkam umelých potratov, homosexuálnych zväzkov či výskumu embryonálnych kmeňových buniek.

Cornel West absolvoval Harvard College a Princeton University a v súčasnosti pôsobí na Harvard University. Je filozofom, verejným intelektuálom a aktivistom, ktorý bol niekoľkokrát zatknutý za prejavy občianskej neposlušnosti. West je popredným demokratickým socialistom, ktorý v posledných prezidentských voľbách podporoval senátora Bernieho Sandersa. Zameriava sa na problém rasovej, rodovej a triednej marginalizácie v americkej spoločnosti a zaujíma progresívne postoje.

Napriek tomu, že George a West majú ideologicky spoločného len málo, ich záväzok voči základným demokratickým hodnotám a zásadám decentnosti umožňuje existenciu ich pozoruhodného priateľstva a vzájomnej spolupráce. Tá sa okrem iného prejavuje spoločnými akciami na univerzitných kampusoch, počas ktorých prevláda vzájomne úctivá interakcia – navzájom sa oslovujú „brat“ – a intelektuálne bohaté výmeny názorov s cieľom posilnenia slobodnej a kultivovanej diskusie.

Uznanie vlastnej omylnosti

Ich februárové vystúpenie na Akadémii vojenských vzdušných síl USA emblematicky ilustruje prístup tejto dvojice k akademickej a občianskej diskusii. George a West sú presvedčení, že konštruktívny dialóg sa môže zrodiť len vtedy, keď účastníci diskusie prejavia ochotu pozorne vypočuť si a odvahu s integritou prezentovať argumenty.

Uznanie vlastnej omylnosti považujú za jeden z východiskových bodov každého autentického dialógu. Je inšpirujúce počúvať, ako dvaja brilantní myslitelia našej doby na jednej strane ponúkajú erudované zdôvodnenia svojich názorov a na strane druhej rozpoznávajú limity ľudského poznania i to, že sa môžu mýliť.

Obom záleží na úprimnom a serióznom hľadaní pravdy prostredníctvom zdôvodnenej debaty a ponúkajú (nielen) akademickej komunite osobný príklad a osvedčené princípy, ktoré to  umožňujú. Robert George považuje za jednu z prekážok udržateľných konverzácií, že ľudia „emočne investujú do svojich presvedčení“ a držia sa ich často až príliš preto, aby sa vyhli nepríjemným pocitom.

Neochota byť otvoreným pre kritiku, ktorá môže zraniť, zabraňuje skutočnému dialógu a hľadaniu pravdy. George verí v jeho dôležitosť a odporúča nepokračovať v rozhovoroch iba s tými, ktorí pristupujú k diskusii „ako k bojisku“ s cieľom víťazstva namiesto hľadania pravdy.

Priateľstvo a politika

Cornel West pripomína, že „láska nie je redukovateľná na politiku. Priateľstvo nie je redukovateľné na to, či s niekým súhlasíte na súbore politík“. Namiesto toho, spoločný základ a skutočné priateľstvo sú postavené na ochote hovoriť priamo, pokorne sa učiť počúvaním a rešpektovať ostatných ako kolegov hľadajúcich pravdu. Keď sú tieto podmienky splnené, účastníci môžu vstúpiť do transformačných vzťahov, ktoré dokážu zmeniť ich názor na niektoré otázky, pričom zostanú zdvorilí v oblastiach, v ktorých sa zhoda nedá dosiahnuť.

Ako sme sa pokúsili načrtnúť, profesori  Robert George a Cornel West zdieľajú hlboké priateľstvo napriek výrazne odlišným pohľadom na rôzne kruciálne témy. Názorným príkladom ich jedinečného vzťahu bola Georgova ponuka zaplatiť kauciu na prepustenie Westa z väzenia. West naopak držal Bibliu pri Georgeovej predsedníckej prísahe do skôr zmienenej komisie pre náboženskú slobodu.

Tým, že sa navzájom rešpektujú a – napriek často protichodným názorom – odmietajú rozdeľujúcu logiku kultúrnych vojen, dokázali nájsť oblasti zhody a spoločne sa postaviť za dôležité hodnoty, vrátane slobody prejavu na amerických kampusoch.

Vytváranie takýchto druhov priateľstiev vo vzdelávacích inštitúciách a kdekoľvek inde posilňuje krehký demokratický projekt a prispieva k vytváraniu lepšej spoločnosti. Aj rozumné osoby dobrej vôle budú často spolu nesúhlasiť, nemusia sa však stať nepriateľmi preto, že ich ideové východiská a praxe sú rozdielne. Usilujme sa o vznik a rozvoj priateľstiev, ktoré nám umožnia objaviť nové oblasti súhlasu a znemožnia, aby nesúhlas prerástol v nenávisť.