Prestížna pražská Kampa hostí unikátnu súkromnú zbierku

Prezentácie svojej zbierky v Múzeu Kampa na pražskej Malej Strane sa Peter Vajda, generálny riaditeľ Prvej slovenskej investičnej skupiny, nedožil. A tak expozícia z výberu tejto veľkoryso koncipovanej zbierky, ktorá je sprístupnená verejnosti na špičkovej výstavnej adrese od uplynulého víkendu, ani nie rok po jeho úmrtí, zákonite nesie názov Hommage à Peter Vajda. Potrvá do konca septembra.

„Keď za mnou začiatkom roka 1992 prišiel Peter Vajda s ponukou, aby som pre jeho inštitúciu vyberala umelecké diela, bola som riaditeľkou Slovenskej národnej galérie, čo mi, prirodzene, bránilo paralelne budovať aj súkromnú zbierku,“ spomína Zuzana Bartošová. Neprešlo veľa času, politická situácia na Slovensku sa výrazne zmenila a Vajda, ktorý sa popri svojich podnikateľských aktivitách stihol zásadným spôsobom zaslúžiť o vznik slobodného opozičného denníka SME, si aj naďalej sníval svoj sen o kvalitnej umeleckej zbierke. Opäť sa obrátil na Bartošovú, ktorej už po nútenom odchode zo SNG nič nestálo v ceste prikývnuť na opakovanú ponuku.

Dôraz na autorov bývalej neoficiálnej scény

„Asi tri mesiace sme diskutovali o koncepcii zbierky,“ pokračuje Bartošová. „Dohodli sme sa, že pôjde síce o umenie 20. storočia, ale ťažisko bude na autoroch bývalej neoficiálnej scény. Malo to dva významy – jednak boli tí ľudia vtedy ešte zabudnutí a nepoznaní, a k tomu pristúpila ďalšia výhoda, že som ich osobne poznala, takže sme diela získavali jednoduchšie, bez sprostredkovateľa. Vajda mal síce rád skôr medzivojnovú tvorbu, avantgardu, ale nakoniec sa s mojou koncepciou stotožnil. A aj vďaka nemu sa väčšina z kedysi tabuizovaných autorov stala uznávanou súčasťou euroamerickej výtvarnej scény.“

Výsledkom štvrťstoročnej spolupráce kurátorky s osvieteným podnikateľom je unikátna zbierka vyše pol tisícky diel. Popri spomínanom dôraze na výtvarníkov, ktorí v minulom režime odmietli socialistický realizmus a kolaboráciu s oficiálnou ideológiou, sú v zbierke aj diela umelcov z medzivojnového obdobia, autorov, vychádzajúcich vo svojej tvorbe z archetypálnych inšpirácií, či výtvarníkov mladších generácií. „Je to kolekcia na úrovni galerijnej zbierky, mnohé renomované zahraničné inštitúcie si od nás požičiavajú jednotlivých autorov na svoje expozície.“

Zuzana Bartošová vyzdvihuje aj skutočnosť, že pri svojom zaraďovaní výtvarníkov do zbierky mala absolútnu slobodu. Samozrejme, každý svoj návrh na autora či dielo, ktoré by bolo dobré získať, s Vajdom prekonzultovala. Všetko však išlo hladko, keďže si už vopred osvojil Bartošovej koncepciu. „Horšie bolo, že občas mal nejaký známy alebo zamestnanec jeho inštitúcie snahu prepašovať do zbierky svojho priateľa, tam som tvrdo musela povedať nie. A on rešpektoval, že gýčiarom neustúpim.“

Uvedenie zbierky v Múzeu Kampa, ktoré jeho zakladateľka Meda Mládková orientuje práve na autorov, ktorí v minulom režime nemohli vystavovať a cestovať, ale napriek tomu sa snažili v neslobodnej dobe vytvoriť svoj vlastný tvorivý priestor, tak plne korešponduje s filozofiou zbierky Petra Vajdu.

Pripraviť z rozsiahlej zbierky výberovú kolekciu, limitovanú výstavným priestorom, nebolo jednoduché. „Výstava je koncipovaná muzeálnym spôsobom s patričným textovým sprievodom, pričom do každej zo štyroch miestností sa urobil výber z konkrétnej výtvarnej tendencie, no zároveň expozícia má aj chronologický pôdorys,“ opisuje Bartošová svoj kurátorský prístup.

Bronzová socha v objatí abstraktnej maľby

Výstavu otvárajú diela Mariána Čunderlíka, Rudolfa Filu, Milana Paštéku a Márie Bartuszovej a spoločným menovateľom sú informel a gestická maľba, teda abstraktná maľba, spontánna tvorba zriekajúca sa zobrazujúceho motívu. V slovenských podmienkach je táto tendencia spojená s voľným združením autorov, prezentujúcich svoju tvorbu začiatkom šesťdesiatych rokov v rámci takzvaných