Denník N

Starať sa doma o fikusy a svokrine jazyky je už móda, ale príroda je aj ďalej od našich obývačiek

Z výstavy Rastliny v GMB. Foto - Olja Triaška Stefanović.
Z výstavy Rastliny v GMB. Foto – Olja Triaška Stefanović.

Podkrovie Galérie mesta Bratislavy sa v lete zazelenalo. Výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková ho zaplnila prácami so zdanlivo nekonfliktnou, ba až oddychovou prírodnou tematikou, do ktorej však presakujú spoločenské témy a ekologické hrozby súčasného sveta.

Po vystúpení na najvyššie poschodie Pálffyho paláca sa na výstave s príznačným názvom Rastliny ocitáme v obklopení džungľou uprostred centra mesta. Najnovšie série prác výtvarníčky Moniky Pascoe Mikyškovej sú inšpirované rastlinami a nerastmi. „Príroda má špeciálne miesto v mojom živote, často chodím do hôr a veľmi oceňujem estetiku divej prírody,“ hovorí.

Autorka, ktorej diela sú už od jej nástupu na umeleckú scénu v roku 2007 výrazne formované osobnou skúsenosťou, sa netají tým, že aj táto výstava vznikla na popud konkrétnych situácií.

„Vždy sme mali chalupu vo Vrátnej a moji rodičia sa tam na dôchodok aj presťahovali. Odvtedy, čo sa tam udiala veľká kalamita, začalo sa vo veľkom ťažiť. Neostane, samozrejme, len pri popadaných stromoch, ale rúbu sa celé lesy. Keď vyrúbali les, v ktorom sme s bratom strávili veľa rokov, keď sme boli malí, veľmi sa ma to dotklo,“ hovorí Monika Pascoe Mikyšková.

Zároveň spomína diametrálne odlišný prístup k lesu zo zahraničia. „Môj manžel je Kanaďan a do Kanady často cestujeme. Minulé leto sme trávili vo Vancouveri a tam sa k prírode správajú inak. V lesoch, kde popadajú stromy, človek nezasahuje do ekosystému a les sa s tým sám vysporiada. Zažiť naživo prechádzku v takomto lese bolo pre mňa veľkým zážitok a zároveň som cítila smútok nad tým, ako sa zaobchádza s lesmi u nás, a to aj v chránených oblastiach.“

Detail jednej z kresieb Moniky Pascoe Mikyškovej. Výstava v Galérii mesta Bratislavy potrvá do 23. septembra. Foto – Olja Triaška Stefanović

Súčasťou inštalácie sú aj izbové kvety, ktoré už majú čo-to za sebou. Foto – Andrew Hillard

Izbové rastliny a ich život

Pri bližšom pohľade na kresby však možno odhaliť, že divoký prales je zložený z netradičných kombinácií rastlín. „Vidno tam staré, odumierajúce kmene, to sú tie čierne časti. To, čo je tam zelené, to sú domestikované rastliny, ktoré mávame doma,“ vysvetľuje Mikyšková. Na rozdiel od divokých rastlín sa totiž podľa nej k tým domácim správame úplne inak. „V súčasnosti zažívame veľký boom v záujme o zeleň. Sú plánované výsadby vo verejných priestoroch, ľudia majú veľa rastlín i doma.“

Táto starostlivosť o naše vlastné umelé mikrosvety však podľa nej ostro kontrastuje s nezáujmom o širšie environmentálne problémy divokých biotopov. „Náš záujem niekedy nepresahuje to, čím sa obkolesujeme,“ vysvetľuje Monika Pascoe Mikyšková.

Známe izbové rastliny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie